Veľký teror: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d presun podnadpisu
d →‎Moskovské procesy: preklep a štyl.
Riadok 66:
== Moskovské procesy ==
[[Súbor:Radek's action.jpg|náhľad|Prokurátor [[Andrej Yanuarevič Vyšinskij|Andrej Vyšinskij]] počas moskovských procesov.]]
Prvý z veľkých tzv. divadelných procesov odohrávajúcich sa v Moskve sa uskutočnil 19. až 24. augusta 1936. Obžalobu viedlo Vojenské kolégium Vrchného súdu ZSSR, v ktorom hral veľkú úlohu žalobca [[Andrej Yanuarevič Vyšinskij|Andrej Vyšinskij]]. Prvými obvinenými bolo 16 členov trockisticko-zinovievského teroristického centra. Hlavnými obvinenými boli Zinoviev a Kamenev, ktorým pôvodne Stalin sľúbil, že ich ušetrí. Obvinení boli zo spolupráce so západnými tajnými službami s cieľom zavraždiť Stalina a ďalších sovietskych vodcov. Pokusu o rozpustenie ZSSR a znovuobnovenie kapitalizmu a poškodzovania rôznych ekonomických odvetví. Okrem spomínaných obvinení ich obvinili z účasti na vražde Kirova. Obaja sa k obvineniam priznali. Štvavá [[propaganda]] sovietskych novín [[Pravda (ZSSR)|Pravda]] dokonca s úplnou vážnosťou obviňovala Zinovieva, Kameneva a Trockého, že sú [[Nacizmus|nacisti]], napriek tomu, že všetci boli židovského pôvodu.<ref name="Snyder">Snyder, T., 2010, ''Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin.'' Basic Books, New York.</ref>
 
Druhý proces s tzv. paralelným antisovietskym trockistickým centrom trval od 23. do 30. januára 1937. Obvinených bolo 17 menej významných politických funkcionárov ako [[Karl Radek]], [[Jurij Pjatkov]] a [[Grigorij Sokoľnikov]]. Boli uznaní vinnými zo špionáže pre [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] a [[Nacistické Nemecko]]. 13 z nich bolo zastrelených, ostatní odsúdení na dlhoročný pobyt v žalári. 18. februára spáchal samovraždu blízky Stalinov spolupracovník [[Grigorij Konstantinovič Ordžonikidze|Sergo Orždonikidze]]. Koncom júla 1937 sovietske ministerstvo vnútra vydalo rozkaz č. 00447, ktorý mal za následok popravu viac než 79 000 osôb a 8 a viac ročné väzenie pre 190 000 ďalších. V septembri 1937 sa do spleti obvinení z laxnosti v jednaní s „trockistami“ dostal aj doterajší hlavný vykonávateľ čistiek [[Genrich Jagoda]], ktorý sa začal zdráhať vykonávať nezmyselné prenasledovanie štátnych a straníckych predstaviteľov.<ref name="Snyder"/> Bol najprv zbavený funkcie a poverený vedením bezvýznamného Komisariátu spojov. V priebehu dvoch rokov bol zatknutý a spolu s radom svojich spolupracovníkov niekoľko mesiacov držaný vo vyšetrovacej väzbe a napokon popravený. Vo vedení NKVD ho nahradil [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Nikolaj Ježov]], nedávno vymenovaný za jeho zástupcu. Práve nástup Ježova predznamenal novú vlnu perzekúcií, ktoré postihli široké masy obyvateľstva a stali sa v sovietskej spoločnosti známe ako tzv. ježovčšina''ježovščina''. Na základe predtým vydaných nariadení začali byť preventívne prenasledovaní kriminálni recidivisti, nebezpeční kriminálnici ale aj osoby potenciálne nebezpečné boľševickému režimu, ako boli bývali predstavitelia cárskeho režimuštátneho aparátu (napr. bývali príslušníci polície, úradníci), [[Biele hnutie|bieleho]] (protiboľševického) hnutia, [[kulak|kulaci]], predstavitelia [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|cirkvi]] alebo osoby, ktoré sa vrátili z emigrácie. Policajné trojky dostali právo súdiť a likvidovať osoby týchto kategórii.
 
[[Súbor:Vinnycia16.jpg|náhľad|vľavo|Exhumácia obetí stalinského teroru v ukrajinskej Vinnici, počas nacistickej okupácie v roku 1943 cez druhú svetovú vojnu.]]