Čínština: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 39:
 
== Moderná čínština ==
V neskorom 19. storočí sa čínština dala do pohybu. V záujme vytvorenia moderného štátu, ktorý by sa mohol postaviť proti industrializovanému Japonsku a Západu sa začal proces, ktorý viedol k úprave písma a k vytvoreniu jednotného, spoločného hovoreného jazyka. Tento proces pokračuje dodnes, keďže plynulosť v mandarínskejspisovnej čínštine sa pohybuje na úrovni 70 % a mnoho ľudí stále bežne používa iný z čínskych jazykov.
 
=== MandarínskaSpisovná čínština ===
{{Hlavný článok|spisovná čínština}}
Po niekoľkých neúspešných pokusoch nájsť vhodný spoločný jazyk nakoniec vznikla spisovná čínština (iné názvy: štandardná čínština, mandarínčina, mandarínska čínština). PojemVýraz „mandarínska“„mandarínčina“ pochádza (cez portugalčinu) z portugalskéhodoslovného označeniaprekladu staršieho (pred rokom 1911 používaného) názvu čínskeho celonárodného jazyka, a to kuan-chua, čiže mandarínsky jazyk či reč byrokratov, čím sa myslel jazyk vyššej spoločnosti v Pekingu. V čínštine samotnej sa dnes volá 普通話, pchu-tchung-chua (v pchin-jine: pǔtōnghuà), teda „spisovná„všeobecne reč“zrozumiteľný jazyk“. Z gramatického hľadiska je tento štandard jazykom založeným na vzorových dielach napísaných štýlom 白話'', [[paj-chua]]'' (v pchin-jine: báihuà), skorším pokusom o priblíženie písanej čínštiny a moderného jazyka. Z fonetického hľadiska ide o jazyk primárne (no nie úplne) založený na pekinskom dialekte.
 
=== Iné čínske jazyky a dialekty ===