Alžbeta Stuartová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo 3x
d IB norm., úvod, ref., wl., kat., typografia
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť|
| Meno = Alžbeta Stuartová |
| Rodné meno =
Portrét = Elizabeth, Queen of Bohemia from NPG.jpg |
| Popis osoby = Portrét Alžbety Stuartovej na obraze neznámeho umelca, okolo r. 1613 |
| Portrét = Elizabeth, Queen of Bohemia from NPG.jpg |
Dátum narodenia = [[19. august]] [[1596]] |
| Veľkosť portrétu =
Miesto narodenia = [[Fife]], [[Škótsko]] |
| Popis portrétu =
živý-mŕtvy = mŕtvy |
| Dátum úmrtianarodenia = [[19. august]] = {{dúv|1662|2|13|[[1596|8|19}} |]]
| Miesto úmrtia narodenia = [[LondýnFife]], [[AnglickoŠkótsko]] |
| Dátum úmrtia = {{dúv|1662|2|13|1596|8|19}}
| Miesto narodenia úmrtia = [[FifeLondýn]], [[ŠkótskoAnglicko]] |
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Partner =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Alžbeta Stuartová''' (* [[19. august]] [[1596]], [[Fife]]&nbsp;–&nbsp;† [[13. február]] [[1662]], [[Londýn]]) bola anglická princezná a česká kráľovná, dcéra anglického kráľa [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba I.]] a [[Anna Dánska|Anny Dánskej]], manželka českého, tzv. zimného, kráľa [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V. Falckého]].
 
'''Alžbeta Stuartová''' alebo '''Alžbeta Falcká'''<ref name="beliana">Alžbeta Falcká. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/alzbeta-falcka | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-01 | miesto = Bratislava}}</ref> (* [[19. august]] [[1596]], [[Fife]]&nbsp; &nbsp; † [[13. február]] [[1662]], [[Londýn]]) bola anglická princezná a česká kráľovná, dcéra anglického kráľa [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba I.]] a [[Anna Dánska|Anny Dánskej]], manželka českého, tzv. zimného, kráľa [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V. Falckého]].<ref name="beliana" />
Pochádzala zo slávneho [[Stuartovci|stuartovského]] rodu, vládnuceho v 16. storočí v [[Škótsko|Škótsku]] a od roku 1603 i v [[Anglicko|Anglicku]]. Jej starou mamou bola kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]], ktorej syn sa po smrti bezdetnej kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]] stal anglickým panovníkom.
 
Pochádzala zo slávneho [[Stuartovci|stuartovského]] rodu, vládnuceho v [[16. storočie|16. storočí]] v [[Škótsko|Škótsku]] a od roku [[1603]] i v [[Anglicko|Anglicku]]. Jej starou mamou bola kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]], ktorej syn sa po smrti bezdetnej kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]] stal anglickým panovníkom.
 
== Detstvo a mladosť ==
Detstvo a mladosť prežila na odľahlom opátstve Combe v grófstve [[Warwickshire]]. V roku [[1612]] bola povolaná k panovníckemu dvoru, kde už v tej dobe žil i jej nastávajúci manžel. Po vzájomnom zoznámení sa ešte na Vianoce 1612 konalo zasnúbenie a začiatkom nasledujúceho roku prebehla svadba. Podľa súčasníkov zdobili Alžbetu Stuartovnu samé cnosti: bola veľmi pekná, nevšedne nadaná, ušľachtilá, ale i odvážna a statočná. Na druhej strane po svojej starej mame zdedila mimoriadnu ctižiadostivosť.
 
Detstvo a mladosť prežila na odľahlom opátstve Combe v grófstve [[Warwickshire]]. V roku 1612 bola povolaná k panovníckemu dvoru, kde už v tej dobe žil i jej nastávajúci manžel. Po vzájomnom zoznámení sa ešte na Vianoce 1612 konalo zasnúbenie a začiatkom nasledujúceho roku prebehla svadba. Podľa súčasníkov zdobili Alžbetu Stuartovnu samé cnosti: bola veľmi pekná, nevšedne nadaná, ušľachtilá, ale i odvážna a statočná. Na druhej strane po svojej starej mame zdedila mimoriadnu ctižiadostivosť.
 
Dva roky po svadbe sa jej manžel ujal vlády vo [[Falcko|Falcku]] a súčasne sa postavil do čela [[Protestantská únia|Protestantskej únie]]. Spolu sa usadili v [[Heidelberg]]u, kde prežili nasledujúcich šesť rokov. Tu Alžbeta priviedla na svet svoje tri prvé deti.
 
== ČeskouČeská kráľovnoukráľovná ==
Počas štvrtého tehotenstva dostal jej manžel ponuku, ktorá mu sľubovala neobyčajný mocensko-politický postup, no v konečnom dôsledku však znamenala jeho pád. V Čechách sa v roku [[1618]] vzbúrili nekatolícke stavy proti cisárovi [[Matej II.(Svätá rímska Habsburskýríša)|Matejovi II.]] a po jeho smrti v roku [[1619]] generálny snem Českej koruny prehlásil jeho nástupcu [[Ferdinand II. Habsburský(Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] za zbaveného trónu. Súčasne začal prejednávať otázku nového panovníka. [[26. augustaaugust]]a [[1619]] padlo jednoznačné rozhodnutie v prospech Fridricha V. Falckého.
 
Počas štvrtého tehotenstva dostal jej manžel ponuku, ktorá mu sľubovala neobyčajný mocensko-politický postup, no v konečnom dôsledku však znamenala jeho pád. V Čechách sa v roku 1618 vzbúrili nekatolícke stavy proti cisárovi [[Matej II. Habsburský|Matejovi II.]] a po jeho smrti v roku 1619 generálny snem Českej koruny prehlásil jeho nástupcu [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] za zbaveného trónu. Súčasne začal prejednávať otázku nového panovníka. 26. augusta 1619 padlo jednoznačné rozhodnutie v prospech Fridricha V. Falckého.
 
Fridrich V. ovplyvnený ctižiadostivosťou svojej manželky ponuku prijal. Rozhodnutie podporilo i jeho presvedčenie o historickej úlohe [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]].
 
Začiatkom októbra 1619 sa manželia s najstarším synom Henrichom sťahovali do Prahy kam dorazili 31. októbra. Prijatie českými stavmi bolo veľmi vrelé. 4. novembra sa v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|svätovítskej katedrále]] v [[Praha|Prahe]] konala korunovácia Fridricha V. za českého kráľa; o tri dni nato bola za kráľovnú korunovaná i Alžbeta Stuartová.
Řádek 30 ⟶ 53:
 
== Útek z krajiny ==
Definitívny zvrat v spoločenskom i osobnom živote Alžbety Stuartovej i jej manžela priniesol koniec roku [[1620]]. 28. novembra prebehla známa [[bitka na Bielej hore]], v ktorej drvivú porážku zaznamenali českí protestanti zo strany cisárskych vojsk. Bezprostredne po nej sa kráľovská rodina uchýlila do [[Sliezsko|Sliezska]], keď do poslednej chvíle najmä Alžbeta vyzývala vojvodcov aby pokračovali v boji.
 
Po krátkom pobyte vo [[Vroclav|Vratislavi]] sa manželia rozlúčili a Alžbeta v decembri 1620 zamierila do [[Brandenbursko|Brandenburska]], na panstvá manželovho švagra [[Juraj Wilhelm (Brandenbursko)|Juraja Wilhelma Hohenzollernského]]. Ani tu však nenašla pokoj. Keď začiatkom januára 1621 cisár [[Ferdinand II. Habsburský(Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] vyhlásil nad Fridrichom ríšsku kliatbu, brandenburský kurfirst sa naďalej neodvážil Fridricha V. podporovať, odoprel jeho manželke azyl a prinútil ju odísť.
Definitívny zvrat v spoločenskom i osobnom živote Alžbety Stuartovej i jej manžela priniesol koniec roku 1620. 28. novembra prebehla známa [[bitka na Bielej hore]], v ktorej drvivú porážku zaznamenali českí protestanti zo strany cisárskych vojsk. Bezprostredne po nej sa kráľovská rodina uchýlila do [[Sliezsko|Sliezska]], keď do poslednej chvíle najmä Alžbeta vyzývala vojvodcov aby pokračovali v boji.
 
Po krátkom pobyte vo [[Vroclav|Vratislavi]] sa manželia rozlúčili a Alžbeta v decembri 1620 zamierila do [[Brandenbursko|Brandenburska]], na panstvá manželovho švagra [[Juraj Wilhelm (Brandenbursko)|Juraja Wilhelma Hohenzollernského]]. Ani tu však nenašla pokoj. Keď začiatkom januára 1621 cisár [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand II.]] vyhlásil nad Fridrichom ríšsku kliatbu, brandenburský kurfirst sa naďalej neodvážil Fridricha V. podporovať, odoprel jeho manželke azyl a prinútil ju odísť.
 
[[Súbor:Frederick V King of Bohemia; Elizabeth, Queen of Bohemia.jpg|left|thumb|280px|Fridrich V. a Alžbeta Stuartová]]Po viacerých zastávkach v Nemecku sa Alžbeta uchýlila v holandskom [[Haag]]u, kam ju pozval Fridrichov strýko [[Móric Oranžský]]. Tu v skromnosti udržiavala Alžbeta svoj dvor, ktorý sa stal známym svojim kultúrnym a spoločenským životom. S Alžbetou v Haagu udržiaval styky i „učiteľ národov“ [[Jan Amos Komenský]], ktorý tu rovnako zdieľal osud vyhnanca.
 
Po piatich rokoch presídlila Alžbeta do [[Rhenen]]u v [[Utrecht (provincia)|utrechtskej provincii]]. Tu ju koncom roku [[1632]] zastihla správa o manželovej smrti. Ovdovenú kráľovnú pozýval k sebe jej brat [[Karol I. (Anglicko)|Karol I.]], od roku [[1625]] anglický kráľ, no Alžbeta odmietla. Rovnako nesúhlasila ani s tým, aby sa zmierila s cisárom Ferdinandom II. a aby jej syn [[Karol I. Ľudovít Falcký|Karol Ľudovít]] konvertoval ku katolicizmu, čim by získala späť falcké majetky zabavené jej manželovi v roku [[1623]].
 
V roku [[1642]] sa v dôsledku vypuknutia anglickej revolúcie skomplikoval Alžbetin vzťah k vlasti. Po zosadení z trónu skočil jej brat na popravisku. Alžbetin syn [[Ruprecht Falcký|Ruprecht]] vstúpil do rojalistickej armády. V roku [[1648]] na základe [[Vestfálsky mier|vestfáskeho mieru]] dosiahol jej syn Karol Ľudovít vrátenie Dolného Falcka a kurfirstskej hodnosti.
 
== Potomkovia ==
 
Alžbete Sturtovej sa v manželstve s Fridrichom V. Falckým narodilo celkom trinásť detí; tri z nich zomreli ešte v detskom veku:
* Heinrich Friedrich (* [[1. január]] [[1614]] – † [[7. január]] [[1629]])
Řádek 73 ⟶ 94:
|8 = [[Matthew Stuart]]
|9 = [[Margaréta Douglasová]]
|10 = [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub V.]]
|11 = [[Mária de Guise]]
|12 = [[Kristián III. (Dánsko)|Kristián III.]]
Řádek 80 ⟶ 101:
|15 = [[Alžbeta Dánska]]
}}
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Iné projekty ==
 
{{projekt|commons=Category:Elizabeth Stuart, Queen of Bohemia}}
 
== Zdroj ==
 
kol. autorov, ''Ženy a milenky českých králů'', Akropolis, Praha, 1994
 
 
[[Kategória:Stuartovci]]
[[Kategória:Kráľovské manželky Česka]]
[[Kategória:Anglické osobnosti nemeckého pôvodu]]
[[Kategória:Škótske osobnosti francúzskeho pôvodu]]