Podkarpatská Rus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: editor wikitextu 2017 |
|||
Riadok 79:
S tým avšak nesúhlasila skupina sedmohradských šľachticov, prívržencov vdovy [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]] a jej syna [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda]], ktorý sa narodil len 14 dní pred smrťou Jána Zápoľského. Na obranu svojich záujmov požiadali sultána o vojenskú podporu. Osmani po porážke 25 tisícovej žoldnierskej armády pri Budíne ([[29. august]] [[1541]]) utvorili v južnej časti Uhorska svoju provinciu (ejálet) a ďalšími nájazdmi oslabovali postavenie kráľovského Uhorska.<ref>{{Harvbz|Kopčan|1987|St=25-26}}</ref> Časť Podkarpatskej Rusi sa dostala do držby [[Sedmohradsko|Sedmohradského kniežatstva]], zvyšok ostal súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. V tomto období dochádza k formovaniu významnej rusínskej kultúrnej a náboženskej identity. Brest-litovská únia z roku [[1595]] a Užhorodská únia ([[1646]]) deklarovali rozhodnutie pravoslávnych cirkví Podkarpatskej Rusi prijať patriarchát [[Pápež#Rímsky pápež|rímskeho pápeža]], čím boli v praxi vytvorené [[východné katolícke cirkvi]] (rusínska katolícka cirkev a ukrajinská gréckokatolícka cirkev).
Neskôr pripadlo celé územie Podkarpatskej Rusi Sedmohradsku do roku [[1648]]. V rokoch [[1682]]{{--}}[[1685]] patrila severozápadná časť kniežaťu [[Imrich Tököli|
Medzi rokmi [[1850]] a [[1860]] po [[revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Uhorsku|protihabsburskej revolúcii z rokov 1848{{--}}1849]], bolo Uhorsko rozdelené na päť vojenských celkov, pričom Podkarpatská Rus patrila pod veliteľstvo v Košiciach. Po [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|obnovení župného zriadenia]] až do zániku monarchie patrilo územie Podkarpatskej Rusi pod [[Berežská župa (Uhorsko)|Berežskú]], [[Marmarošská župa (Uhorsko)|Marmarošskú]], [[Ugočská župa (Uhorsko)|Ugočskú]] a [[Užská župa (Uhorsko)|Užskú župu]].
|