Koncentračný tábor Auschwitz I: Rozdiel medzi revíziami

'''Koncentračný tábor Auschwitz I''' bol nacistický [[koncentračný tábor]] založený v okupovanom juhozápadnom Poľsku, pri meste [[Osvienčim]] ({{V jazyku|deu|Auschwitz}}) v dnešnom [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom vojvodstve]] asi 50&nbsp;km západne od [[Krakov]]a. Tábor ležal na ľavom brehu rieky [[Sola]]. Pôvodne zamýšľaný ako [[zajatecký tábor]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] slúžil ako administratívne centrum celého komplexu táborov okolo mesta. Neskôr boli v okolí mesta vybudované ďalšie tábory, predovšetkým obrovský [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|KZtábor Auschwitz II Birkenau]]. Auschwitz sa stal symbolom genocídy európskych [[Židia|Židov]] a utrpenia miliónov ostatných ľudí, ktorí boli nacistickým režimom prenasledovaní a zabití. Nacisti zavraždili v tomto tábore a v priľahlom [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|tábore Auschwitz-Birkenau]] medzi rokmi 1940 a 1945 asi 1,1 milióna ľudí.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Nucená práce 1939-1945. Vzpomínky a dějiny|url=https://www.zwangsarbeit-archiv.de/cs/zwangsarbeit/ereignisse/27-januar/index.html|vydavateľ=zwangsarbeit-archiv.de|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-03|miesto=|jazyk=}}</ref>

Nacisti použili pôvodné poľské delostrelecké [[kasárne]], pozostávajúce z 16 jednopodlažných budov. Pôvodne mal slúžiť ako tábor pre poľských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]]. Lokalitu vybral SS-Oberfuhrer [[Arpád Wigand]], ktorý potreboval umiestniť veľké množstvo poľských zajatcov zo Sliezska. Richard Glucks náčelník inšpektorátu koncentračných táborov vyslal veliteľa tábora [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]] [[Walter Eisfeld|Waltera Eisfelda]] aby si prezrel lokalitu pre budúci tábor. Po inšpekcii [[21. február]]a [[1940]] Glucks[[Richard Glücks]], hlavný inšpektor koncentračných táborov, nahlásil veliteľovi SS [[Heinrich Himmler|Himmlerovi]], že začne v okolí Osvienčimu s výstavbou tábora. Prvým veliteľom tábora sa mal stať [[Rudolf Höss]], SS-Obersturmführer [[Josef Kramer]] sa stal jeho zástupcom.

Z oblasti bolo následne vysťahovaných asi 1200 poľských roľníkov a obyvateľov budov v oblasti asi 40&nbsp;km² okolo zamýšľaného tábora. Pre výstavbu tábora bolo určených prvých asi 300 [[Židia|Židov]] z mesta Osvienčim. Ďalšími, kto sa mal podieľať na stavbe bolo 30 nemeckých kriminálnych [[väzeň|väzňov]] z [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|tábora Sachsenhausen]]. Tí dorazili do Osvienčimu v máji 1940. Následne boli poverení správnymi funkciami pri výstavbe tábora. Prvý transport s väzňami do tábora dorazil 14. júna 1940, tvorilo ho 728 poľských zajatcov z [[Tarnów]]a, z ktorých 20 boli Židia. Kým boli pre nich upravené priestory, boli umiestnení do pôvodných budov Poľského tabakového monopolu. Pôvodné budovy kasární boli jedno a dvojposchodové stavby z červených tehiel, ktoré nemohli poskytnúť ubytovacie priestory pre dostatok väzňov. Jednoposchodové stavby boli preto prebudované, bolo k nim pristavené ďalšie poschodie. Boli tiež postavené nové budovy, použité boli aj budovy zabrané vysťahovaným Poliakom. Každý z barakov, v ktorom boli umiestnení väzni sa označoval ''blok'' a mal pridelené číslo<ref name=Hilberg>Hilberg, R., ''Auschwitz'' in Laqueur, W. (Editor), 2001, ''The holocaust encyclopedia.'' Yale University Press, Londýn, s. 32-44</ref>. V bloku 11 sa nachádzalo táborové [[väzenie]]. Nachádzali sa v ňom zvláštne [[cela|cely]] na státie s podlahou asi 1,5 m², do ktorých sa vchádzalo malým otvorom pri podlahe. Boli do nich umiestňovaní viacerí, väčšinou 4 väzni, ktorí museli postojačky prečkať celú noc (počas dňa však museli spolu s ostatnými pracovať). V suteréne bloku sa nachádzali aj cely, v ktorých nechávali väzňov bez prísunu stravy a vody zomierať [[hlad]]om, často vo veľkom množstve.

Po základných úpravách tábor rýchlo rástol, v marci 1941, tu bolo uväznených 10 900 ľudí, prevažne Poliakov. V prvej polovici roku 1941 sa začala pri Osvienčime stavať chemická továreň koncernu [[I.G. Farben]]. Pre Hansa Kammlera to bol signál na rozšírenie tábora. Výstavba hál a infraštruktúry pre I.G. Farben sa skončila v októbri 1942. Pre obsluhu továrne bol vybudovaný nový tábor [[Koncentračný tábor Auschwitz III Monowitz|Monowitz]]. 17. júna 1941 krátko pred začiatkom [[operácia Barbarossa|vpádu do Sovietskeho zväzu]] dostal vtedajší veliteľ tábora [[Hans Kammler]] rozkaz pripraviť tábor na príchod ďalších niekoľko tisíc väzňov. Obrovské množstvo sovietskych zajatcov si nakoniec vyžiadalo vybudovanie nového [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|tábora Auschwitz II]], na mieste bývalej obce Brzezinka ({{V jazyku|deu|Birkenau}}). Plánovaná kapacita pre celý komplex táborov Auschwitz I, II a III bolo 125 000 ľudí<ref name=Hilberg/>.

V priebehu roka 1943 sa podarilo z tábora prepašovať rozsiahlu správu so štatistikami o dianí v tábore. Dostala sa do rúk Poľskej exilovej vláde, do Washingtonu a inde. Nikto však proti dianiu v tábore nezakročil. 10. apríla 1944 sa podarilo z tábora utiecť dvom židovským väzňom [[Alfréd Wetzler|A. Wetzlerovi]] a [[Rudolf Vrba|R. Vrbovi]] (pôvodným menom Walter Rosenberg) pochádzajúcim zo Slovenska. Po príchode do Žiliny nadiktovali židovským predstaviteľom 32-stránkovú správu o hrôzach v Osvienčime, ktorá sa stala známou ako Wetzlerova a Vrbova správa (- je publikovaná v knihe A. Wetzlera Čo Dante nevidel, MilaniuM 2009). Napriek tomu, že ju židovskí predstavitelia poslali do Maďarska, Švajčiarska, Vatikánu a inde, oslovené inštitúcie nijako nekonali. Rovnako ani po tom čo 4. apríla 1944 kvôli pripravovaným náletom na blízku továreň I.G. Farben spojenecké prieskumné lietadlo zachytilo na niekoľkých snímkach koncentračné tábory. Tábory ani plynové komory sa ani raz nestali cieľom spojeneckých náletov.

Príkaz na definitívne opustenie tábora prišiel 17. januára 1945 po priblížení sovietskych jednotiek. [[Pochod smrti]], deklarovaný ako evakuácia, pri ktorom ľudia za pochodu prichádzali o život, často zastrelením, z Osvienčimu do [[Wodzisław Śląski|Wodzislawu]] začal 18. januára 1945. Stráže SS nútili väzňov, ktorí boli schopní pochodu, pochodovať viac ako 60 kilometrov smerom na západ. Z Wodzislawu mal pokračovať transport vlakom do Gross-Rosen, [[Koncentračný tábor Buchenwald|Buchenwaldu]], [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]] a [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Kolóny väzňov pochodovali v zime cez dediny a mestá. Väzni umierali pred očami miestnych obyvateľov. Z približne 60 tisíc väzňov 15 tisíc zomrelo <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zhroucení nacistického Německa|url=https://web.archive.org/web/20100307040147/http://holocaust.cz/cz2/history/jew/general/general12|vydavateľ=holocaust.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-03|miesto=|jazyk=}}</ref> <ref name=":0" /> 27. január je od roku 1996 vyhlásený v Nemecku a od roku 2005 celosvetovo Dňom pamiatky obetí [[Národný socializmus|národného socializmu]].<ref name=":0" />

Medzi väzňami nacisti vytvorili zvláštnu hierarchiu. Zvlášť privilegovaní väzni - dozorcovia (kápovia) boli veľmi často vyberaní spomedzi nemeckých kriminálnych väzňov. Často s väzňami zaobchádzali veľmi brutálne. K takémuto konaniu ich viedol celý väzenský systém, pokiaľ by totiž prejavovali k ostatným zhovievavosť, boli by svojej funkcie zbavení. Neskôr boli za dozorcov vyberaní aj politickí väzni. Podmienky ostatných väzňov sa tak mierne zlepšili. Rôzne kategórie väzňov boli rozlišované pomocou zvláštnych farebných značiek, pracujúci väzni nosili bielo modré pásikované väzenské [[uniforma|rovnošaty]]. Od začiatku roku 1943 do konca roku 1944 boli väzňom vytetované na ramená čísla, to sa týkalo všetkých okrem nemeckých väzňov. Najhoršie sa spravidla zaobchádzalo so [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskymi vojnovými zajatcami]] a Židmi. Väzni museli pracovať 6 dní do týždňa, v [[nedeľa|nedeľu]] sa nepracovalo, tento deň bol určený na očistu a upratovanie. Drsné [[práca (všeobecne)|pracovné]] podmienky spolu s nedostatočnou [[stravovanie|stravou]] a zlými [[hygiena|hygienickými]] podmienkami medzi väzňami viedli k ich vysokej [[úmrtnosť|úmrtnosti]].