Šášov (hrad): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Starekolena (diskusia | príspevky)
Riadok 79:
 
== Dejiny ==
Hrad je postavený na mieste, kde sa križuje cesta Pohroním s cestou z Banskej Štiavnice do Kremnice a Turca, s úlohou strážiť pohronské obchodne cesty a vyberať mýto.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky|url=https://www.slovakiana.sk/virtualna-exkurzia/pamiatky|vydavateľ=Slovakiana|dátum prístupu=2020-12-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Kráľovský hrad sa spomína v roku [[1253]] ako majetok bratov de Vancha (alebo de Bancsa<!-- Taliansky Stefan Vancza (o Vancsa, o Vancha),
na konkláve 26 maggio al 29 agosto 1261
Stefan Vancza (o Vancsa, o Vancha), vescovo di Palestrina, amministratore di Esztergom, Ungheria.
Anglicky Stephen_I_Báncsa
Hungarian: Báncsa (I.) István,
Latin: Stephanus de Bancha;
poslovenčené Vanča -->), z nich Štefan bol vtedy [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomským]] arcibiskupom. Spolu s hradom [[Revište]], situovaným 15 kilometrov<!-- 14,56 km vzdušná vzdialenosť, 18,7 pešo, 20 automobilom --> južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a asi aj preto ho získal v roku [[1320]] štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. Pôvodný názov hradu bol Šúšol, prvýkrát sa spomína ako ''castrum de Susol''.<ref name=":0" />
 
V čase [[gotika|gotiky]] a [[renesancia|renesancie]] často menil majiteľov. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] ho daroval v roku [[1424]] kráľovnej Barbore, v r. [[1447]] ho mal v rukách [[Ján Jiskra z Brandýsa|Ján Jiskra]]. Kráľovná Beatrix, manželka kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]], ho v roku [[1490]] darovala Dóciovcom, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v roku [[1647]]. V roku [[1650]] získal hradné panstvo kúpou [[Gašpar Lipai]]. Za [[Povstanie Imricha Tököliho|tököliovského povstania]] v roku [[1677]] sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe [[Erár|eráru]]. Generál [[Sigbert Heister]] bol v roku 1704 menovaný najvyšším veliteľom cisárskeho vojska na území dnešného Slovenska. Bojoval proti [[Kuruci|kuruckým]] povstalcom a 26. decembra 1704 sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo nad kurucmi v [[Bitka pri Trnave|bitke pri Trnave]]. V roku 1708 dobil aj Šášov, nechal ho podpáliť a odvtedy sa hrad rozpadal a chátral.<ref name=":0" />