Benedikt Sőlőši: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
zivotopisne udaje + hyperlinky + kat |
||
Riadok 21:
== Životopis ==
Benedikt Szöllösi (Rybnícky) sa narodil v Rybníku v zemianskej rodine. Priezvisko Szöllösi je odvodené od rodnej obce, teda podľa maďarského názvu Rybníka Szöllös. V rokoch [[1623]] – [[1630]] študoval u [[Jezuiti|Jezuitov]] v [[Trnava|Trnave]], v roku [[1630]] vstúpil do [[Jezuiti|jezuitskej]] rehole. V štúdiu pokračoval v rokoch [[1634]] – [[1636]] na univerzite vo [[Viedeň|Viedni]], kde študoval [[logika|logiku]], [[fyzika|fyziku]] a [[metafyzika|metafyziku]], v rokoch [[1638]] – [[1639]] študoval v [[Trnava|Trnave]] [[kazuistika|kazuistiku]] a [[morálka|morálnu]] [[teológia|teológiu]] a v roku [[1639]] bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz, misionár a učiteľ pôsobil na viacerých miestach [[Slovensko|Slovenska]] ([[Trnava]], [[Užhorod]], [[Košice]], [[Kláštor pod Znievom]], [[Spišská Kapitula]]), ale i v [[Maďarsko|Maďarsku]] ([[Szendrő]]).
Roku 1654 sa dostal do [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]] za apoštolského misionára k županovi [[Štefan Čáki|Štefanovi Čákimu]] (* 1603 – † 1662). Tu sa stretáva so svojím starším spolužiakom Jurajom Soosom, trnavským rodákom, ktorý sa stáva jeho dobrodincom. Soos bol známy slovenský národovec a v šírení slovenského národovectva veľkodušne Szöllösiho podporoval, preto mu tento venoval celý trojstránkový latinský predhovor.
Posledné roky života Benedikta Szöllösiho trápila choroba. Utiahnutý v Kláštore pod Znievom zomrel 10. decembra 1656 v pomerne mladom veku. Benedikt Szöllösi sa vždy hlásil za Slováka a tak je zapísaný aj vo všetkých matrikách a zoznamoch. Okrem svojho materinského jazyka hovoril po latinsky, maďarsky a čiastočne nemecky.
== Tvorba ==
Řádek 38 ⟶ 42:
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Osobnosti z Rybníka (okres Levice)]]
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
|