Tereziánsky urbár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: vrátené odstránenie referencie vizuálny editor |
d Verzia používateľa 62.169.179.145 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 蟲蟲飛 Značka: rollback |
||
Riadok 6:
Mária Terézia však bola pevne rozhodnutá situáciu riešiť. Dvor využil sťažnosti poddaných v niektorých zadunajských stoliciach (ktoré vyústili do otvorenej rebélie) a vydal pre ne v rokoch 1765 a [[1766]] čiastkové urbáre. V januári 1767 pristúpila Mária Terézia k vydaniu jednotného nariadenia – tereziánskeho urbáru.
Základnou črtou tereziánskej urbariálnej reformy bol úmysel uviesť [[dávka|dávky]] a povinnosti poddaných voči zemepánovi do určitého pomeru s rozsahom [[Pôda a prírodné zdroje|pôdy]], ktorú mal v úžitku. Urbár súčasne stanovil maximálnu hranicu feudálnej [[Renta|renty]]. Poddanské dávky a povinnosti sa určili jednotne pre celú krajinu. Pôda, ktorú poddaní využívali, sa v urbári delila na tzv. intravilán, "domový grunt", a extravilán, "chotárny grunt", teda polia a lúky. Sedliak hospodáriaci na celej usadlosti, bol povinný odpracovať ročne na panskej pôde (tzv. [[dominikál]]i) 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Na polovicu, štvrtinu alebo osminu usadlosti bola robota na panskom úmerne nižšia. Želiari s domom museli na panskom odpracovať ročne 18 dní, želiari bez domu 12 dní. Poddaní sa na tri dni v roku museli zúčastniť aj poľovačky svojho zemepána (ako nadháňači), zároveň boli povinní odviezť mu z poľa deviatok (teda jednu desatinu z úrody), a tiež doviezť z hory drevo. Sedliaci a želiari s domom museli za "domový grunt" platiť zemepánovi ročne jeden zlatý ako peňažnú rentu. Okrem deviatku boli poddaní povinní odovzdávať zemepánom aj tzv. dary: dve sliepky, dva kapúny, holbu topeného masla a kopu vajec (t.j. 5 tuctov, 5x12=60 vajec). Tridsať usadlostí spoločne odovzdávalo ročne jedno teľa. Tieto naturálne dávky mohli byť po dohode so zemepánom vymenené za financie.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Tibenský
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Tibenský
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovensko
| odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)
| zväzok = 1 : Dejiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1971
| počet strán = 856
| strany = 395
}}</ref>
Zavádzanie urbára narazilo spočiatku na mimoriadne ostrý odpor uhorskej šľachty. Na Slovensku sa najviac búrila šľachta v [[bratislavská župa|Bratislavskej]], [[Nitra (župa)|Nitrianskej]] a [[Hont (župa)|Hontianskej stolici]]. Odvolávajúc sa na tradície protestovala proti zavádzaniu reforiem a žiadala zachovanie súčasného stavu. Napokon pod vplyvom okolností i neústupnosťou panovníčky sa podvolila. Do roku [[1774]] zaviedli tereziánsky urbár vo všetkých slovenských [[stolica (územie)|stoliciach]].
== Referencie ==
<references
== Literatúra ==
| |||