STS-51-L: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Infobox Kozmická misia
| výška = 19 [[kilometer|km]]
| hmotnosť = 2 053 224 [[kilogram|kg]] (celá štartovacia zostava pri štarte)<br />121 939 kg (orbiter pri štarte)
▲ vzdialenosť = |
▲ foto posádky = Challenger flight 51-l crew.jpg |
▲ popis = Zľava doprava: Michael Smith, Francis Scobee, Ronald McNair, Ellison Onizuka, Christa McAuliffeová, Gregory Jarvis a Judith Resniková |
▲ predchádzajúca = [[Súbor:STS-61-c-patch.png|35px]] [[STS-61-C]] |
▲ nasledujúca = [[Súbor:Sts-26-patch.png|35px]] [[STS-26]] |
}}
'''STS-51-L''' bola posledná misia [[Space Shuttle|raketoplánu]] ''[[Challenger (raketoplán)|Challenger]]''. Ako prvá zo všetkých misií raketoplánu skončila tragédiou. Cieľom letu bolo vypustenie komunikačnej [[Umelá družica|družice]] [[Tracking and Data Relay Satellite|TDRS-2]] a [[Astronómia|astronomické]] pozorovania a experimenty. Raketoplán 73 sekúnd po štarte explodoval a nikto zo sedemčlennej posádky neprežil. Dovtedy nikdy nezahynulo až 7 osôb pri vesmírnom lete. Táto udalosť mala veľký dopad na ďalší vývoj [[program Space Shuttle|programu raketoplánov]] a pozastavila lety týchto strojov na viac ako dva roky.▼
▲'''STS-51-L''' bola posledná misia [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Challenger (raketoplán)|Challenger]]. Ako prvá zo všetkých misií raketoplánu skončila tragédiou. Cieľom letu bolo vypustenie komunikačnej [[Umelá družica|družice]] [[Tracking and Data Relay Satellite|TDRS-2]] a [[Astronómia|astronomické]] pozorovania a experimenty. Raketoplán 73 sekúnd po štarte explodoval a nikto zo sedemčlennej posádky neprežil. Dovtedy nikdy nezahynulo až 7 osôb pri vesmírnom lete. Táto udalosť mala veľký dopad na ďalší vývoj [[program Space Shuttle|programu raketoplánov]] a pozastavila lety týchto strojov na viac ako dva roky.
== Ciele misie ==▼
Hlavným cieľom misie bolo vypustenie [[Tracking and Data Relay Satellite|komunikačnej družice TDRS-B]], ku ktorému malo dôjsť približne 6 hodín po štarte. Družica TDRS-B mala byť druhá zo skupiny družíc, ktoré zaisťovali lepšie spojenie nízko letiacich družíc a teda aj raketoplánov so Zemou. Aby sa TDRS-B po vypustení z raketoplánu dostala na dostatočne vysokú, [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]], bola pripojená na raketový stupeň [[Inertial Upper Stage|IUS]] (Inertial Upper Stage).▼
Komunikačná družica ale nemala byť jediným nákladom vypusteným do [[vesmír]]u. V nákladovom priestore sa nachádzala taktiež astronomická družica Spartan/Halley, ktorú mal raketoplán na druhý deň letu vypustiť a počas piateho dňa letu zachytiť a uložiť späť do nákladového priestoru. Okrem toho mala posádka pozorovať a fotografovať [[Halleyova kométa|Halleyovu kométu]] a vykonať [[Mikrogravitácia|mikrogravitačné]] experimenty v západoeurópskom laboratóriu [[Spacelab]]. V náplni letu boli aj experimenty, ktoré pripravili študenti vysokých škôl a univerzít z celých [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Návrat na [[Zem]] sa predpokladal na začiatku siedmeho dňa letu, 6 dní a 34 minút po štarte. ▼
V rámci programu ''Učiteľ vesmíru'', ktorý vyhlásil prezident [[Ronald Reagan]] [[27. august]]a [[1984]], sa na palubu raketoplánu dostala aj učiteľka Christa McAuliffeová. Mala svojich žiakov vyučovať priamo z [[obežná dráha|obežnej dráhy]] prostredníctvom televíznych prenosov. Označovali ju ako „prvý cestujúci do vesmíru“, a jej prítomnosť na palube budila mimoriadnu pozornosť. Vybrali ju z viac než 11 000 záujemcov. Neskôr sa okruh zúžil na 114 záujemcov, z ktorých riaditeľstvo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zvolilo 10 finalistov, 6 žien a 4 mužov. [[22. júl]]a [[1985]] oznámilo riaditeľstvo NASA vo [[Washington D.C.|Washingtone]], že do vesmíru poletí Christa McAuliffeová, a jej náhradníčkou mala byť [[Barbara Morganová]]. Funkcia Christy McAuliffeovej ako člena posádky dostala nové označenie – účastník kozmického letu (SFP – Space Flight Participant).▼
== Posádka ==
* {{USA}} [[Francis Richard Scobee|Francis R.
* {{USA}} [[Michael Smith (astronaut)|Michael J. Smith]] (pilot) – narodil sa [[30. apríl]]a [[1945]] v [[Beaufort]]e, [[Severná Karolína]]. Slúžil ako skúšobný pilot a pilot útočných lietadiel [[Grumman A-6 Intruder|A-6 Intruder]]. Astronautom sa stal v roku [[1981]]. Misia STS-51-L mala byť jeho prvým letom do vesmíru.
Řádek 40 ⟶ 27:
* {{USA}} [[Ellison Shoji Onizuka|Ellison S. Onizuka]] (prvý letový špecialista) – narodený [[24. jún]]a 1946 v [[Kealakekua]] na [[Havaj (štát USA)|Havaji]]. Vyštudoval letecké inžinierstvo na univerzite v [[Colorado (štát USA)|Colorade]], neskôr sa na leteckej základni McClellan AFB podieľal na bezpečnostných skúškach viacerých typov lietadiel. Do tímu astronautov prišiel v roku [[1978]] a ako letový špecialista sa zúčastnil misie [[STS-51-C]].
* {{USA}} [[Judith Arlene Resniková|Judith A. Resniková]] (druhý letový špecialista) – narodila sa [[5. apríl]]a [[1949]] v meste [[Akron]] v štáte [[Ohio]]. Do tímu astronautov vstúpila v roku [[1978]], svoj prvý let absolvovala v roku 1984 na palube raketoplánu ''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]'' pri misii [[STS-41-D]]. Stala sa tak druhou Američankou vo vesmíre (po [[Sally Kristen Ridová|Sally Ridovej]]) a celkove štvrtou ženou vo vesmíre.
* {{USA}} [[Ronald Erwin McNair|Ronald E. McNair]] (tretí letový špecialista) – narodený [[21. október|21. októbra]] [[1950]] v [[Lake City]] ([[Južná Karolína]]). Do [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] prišiel v roku [[1978]] a svoj prvý let absolvoval pri misii STS-41-B vo funkcii letového špecialistu v roku [[1984]].
* {{USA}} [[Christa McAuliffeová|Christa
* {{USA}} [[Gregory Jarvis|Gregory B. Jarvis]] (druhý palubný špecialista) – narodil sa [[24. august]]a [[1944]] v [[Detroit]]e (štát [[Michigan]]). Bol zamestnaný vo firme Hughes Aircraft Co., kde pracoval na vývoji niektorých družíc. Do misie ho vybrali v roku [[1984]].
▲== Ciele misie ==
▲Hlavným cieľom misie bolo vypustenie [[Tracking and Data Relay Satellite|komunikačnej družice TDRS-B]], ku ktorému malo dôjsť približne 6 hodín po štarte. Družica TDRS-B mala byť druhá zo skupiny družíc, ktoré zaisťovali lepšie spojenie nízko letiacich družíc a teda aj raketoplánov so Zemou. Aby sa TDRS-B po vypustení z raketoplánu dostala na dostatočne vysokú, [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]], bola pripojená na raketový stupeň [[Inertial Upper Stage|IUS]] (Inertial Upper Stage).
▲Komunikačná družica ale nemala byť jediným nákladom vypusteným do [[vesmír]]u. V nákladovom priestore sa nachádzala taktiež astronomická družica Spartan/Halley, ktorú mal raketoplán na druhý deň letu vypustiť a počas piateho dňa letu zachytiť a uložiť späť do nákladového priestoru. Okrem toho mala posádka pozorovať a fotografovať [[Halleyova kométa|Halleyovu kométu]] a vykonať [[Mikrogravitácia|mikrogravitačné]] experimenty v západoeurópskom laboratóriu [[Spacelab]]. V náplni letu boli aj experimenty, ktoré pripravili študenti vysokých škôl a univerzít z celých [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Návrat na [[Zem]] sa predpokladal na začiatku siedmeho dňa letu, 6 dní a 34 minút po štarte.
▲V rámci programu ''Učiteľ vesmíru'', ktorý vyhlásil prezident [[Ronald Reagan]] [[27. august]]a [[1984]], sa na palubu raketoplánu dostala aj učiteľka Christa McAuliffeová. Mala svojich žiakov vyučovať priamo z [[obežná dráha|obežnej dráhy]] prostredníctvom televíznych prenosov. Označovali ju ako „prvý cestujúci do vesmíru“, a jej prítomnosť na palube budila mimoriadnu pozornosť. Vybrali ju z viac než 11 000 záujemcov. Neskôr sa okruh zúžil na 114 záujemcov, z ktorých riaditeľstvo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zvolilo 10 finalistov, 6 žien a 4 mužov. [[22. júl]]a [[1985]] oznámilo riaditeľstvo NASA vo [[Washington D.C.|Washingtone]], že do vesmíru poletí Christa McAuliffeová, a jej náhradníčkou mala byť [[Barbara Morganová]]. Funkcia Christy McAuliffeovej ako člena posádky dostala nové označenie – účastník kozmického letu (SFP – Space Flight Participant).
== Prípravy na štart ==
[[Súbor:STS-51-L - Space Shuttle Challenger on the Crawler-Transporter.jpg|thumb|Vývoz raketoplánu ''[[Challenger (raketoplán)|Challenger]]'' z montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciu rampu 39B]] počas príprav na misiu STS-51-L, 22. december 1985]]
Príprava raketoplánu ''Challenger'' na misiu začala, ako obyčajne, v hangári [[Orbiter Processing Facility|OPF]] na [[Florida|Floride]]. Na Floridu sa [[družicový stupeň raketoplánu]] dostal prostredníctvom transportného [[Lietadlo|lietadla]] [[Boeing 747
=== Problémy pred štartom ===
[[Súbor:Icicles on the Launch Tower - GPN-2000-001348.jpg|left|thumb|[[Ľad]] na štartovacej rampe
K prvému odkladu štartu došlo z toho dôvodu, že predchádzajúca misia [[STS-61-C]] mala časový sklz. Štart ''Challengeru'' bol preložený na [[25. január]]a. V ten deň sa však nemohlo štartovať pre zlé [[počasie]] v mieste núdzového pristátia. Ďalší pokus o štart prebehol [[27. január]]a, ale opäť došlo k odvolaniu štartu, tentoraz pre technickú poruchu. Štart bol preložený o jeden deň na [[28. január]]a. Aj v tento deň došlo k odkladu, ale iba dvojhodinovému. Príčinou bolo zlyhanie [[počítač]]a.
V ten deň panovalo
Napriek mimoriadne mrazivému počasiu teda raketoplán ''Challenger'' odštartoval na svoju poslednú cestu 28. januára [[1986]] o 11:38 miestneho času. Na pilotnej palube sedel vľavo vo veliteľskom kresle Francis Scobee, vpravo od neho pilot Michael Smith. Za ním v druhom rade sedel Ellison Onizuka, vľavo od neho (medzi pilotmi v druhom rade) bola Judith Resniková. Na obytnej palube sedeli ďalší traja astronauti: Uprostred Georgy Jarvis, po jeho pravej ruke Christa McAuliffeová a vľavo Ronald McNair.
== Priebeh letu a havária ==
[[Súbor:Challenger STS 51 L launch.JPG
[[Súbor:
[[Súbor:
[[Súbor:Challenger explosion.jpg|thumb|Explózia ''Challengera''. Nad oblakom dymu možno vidieť [[skvapalňovanie|kondenzačnú]] stopu za motorom SRB]]
Ako sa neskôr ukázalo, už krátko po štarte zaznamenali sledovacie kamery niečo, čo nebolo celkom v poriadku. Išlo o malý obláčik čierneho dymu (pozri obrázok) z netesnosti, ktorý sa objavil v čase +0,445 sekúnd. Nachádzal sa zhruba v oblasti spodného spoja pravého motora SRB s nádržou ET. Podľa počítačových simulácií v tomto mieste došlo k najväčšiemu prúdeniu [[vzduch]]u a tým pádom aj k najväčšiemu poklesu teploty na povrchu raketoplánu. Netesnosť spôsobila strata pružnosti gumových krúžkov medzi jednotlivými segmentmi motora. Do takto vzniknutej štrbiny vnikli spaliny a začali prepaľovať jednak gumové tesnenie a jednak vonkajší kryt motoru. Tento dym sledovali kamery až do 12. sekundy letu, kedy sa škára pôsobením aerodynamických síl sama na chvíľu utesnila. ▼
▲Ako sa neskôr ukázalo, už krátko po štarte zaznamenali sledovacie kamery niečo, čo nebolo celkom v poriadku. Išlo o malý obláčik čierneho dymu (pozri obrázok) z netesnosti, ktorý sa objavil v čase +0,445 sekúnd. Nachádzal sa zhruba v oblasti spodného spoja pravého motora SRB s nádržou ET. Podľa počítačových simulácií v tomto mieste došlo k najväčšiemu prúdeniu [[vzduch]]u a tým pádom aj k najväčšiemu poklesu teploty na povrchu raketoplánu. Netesnosť spôsobila strata pružnosti gumových krúžkov medzi jednotlivými segmentmi motora. Do takto vzniknutej štrbiny vnikli spaliny a začali prepaľovať jednak gumové tesnenie a jednak vonkajší kryt
V čase T-0 sa ''Challenger'' vzniesol k oblohe z odpaľovacej rampy
Priebeh začiatku štartu:
* '''T + 6,5''' sekúnd: Zvýšenie ťahu motorov zo 100 % na 104 %
* '''T + 7 sekúnd''': Začiatok rotácie raketoplánu. Pri tomto manévri sa raketoplán obracia orbiterom smerom k [[oceán]]u. Začiatok tohto manévru oznámil Scobee v čase T + 7 sekúnd riadiacemu stredisku slovami: „[[Houston]], ''Challenger'' začína rotovať.“
* '''T + 14 sekúnd''': Resniková ohlásila skratkou L. V. L. H. ukončenie manévru. Potom pridala: „Je to paráda!“
* '''T + 16 sekúnd''': Scobee: „Všetko v poriadku!“
Řádek 77 ⟶ 75:
* '''T + 20 sekúnd''': Plánované zníženie ťahu motorov na 94 % výkonu.
* '''T + 22 sekúnd''': Scobee (Smithovi): „Je trochu ťažké dívať sa z tohoto okna.“
* '''T + 28 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): „Výška desať tisíc stôp, Mach nula päť.“ Znamenalo to, že ''Challenger'' letel vo výške asi 3,5 kilometra a letel rýchlosťou pol [[Machovo číslo|Machu]].
* '''T + 35 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): „Nula deväť.“
* '''T + 36 sekúnd''': Plánované zníženie ťahu motorov SSME na 65 % výkonu.
Řádek 84 ⟶ 82:
* '''T + 43 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): „O. K. Znižujeme ťah motorov.“
* '''T + 50 sekúnd''': Ťah SSME začína plánovane opäť narastať.
* '''T + 52 sekúnd''': Opätovné zvýšenie ťahu SSME na 100 %. ''Challenger'' letel rýchlosťou {{m|414|m}}/s vo výške asi {{km|8|m}} a vo vzdialenosti {{km|5.5|m}} od miesta štartu. Letová [[telemetria]] nevykazovala žiadne odchýlky.
* '''T + 57 sekúnd''': Scobee: „Zvyšujeme ťah.“
* '''T + 58 sekúnd''': Smith: „Zvýšený.“
Řádek 93 ⟶ 91:
* '''T+ 60,497 sekúnd:''' Tvar plameňa sa náhle zmení, pravdepodobne v dôsledku toho, že dosiahol až na povrch hlavnej palivovej nádrže.
* '''T + 62 sekúnd''': Smith: „Ideme cez tridsaťpäťtisíc, jeden a pol.“ Výška 35 000 stôp ({{km|10.7|m}}), rýchlosť Mach 1,5.
* '''T + 62,5 sekúnd''': Autopilot prvýkrát vychýlením dýz motorov SSME korigoval odchýlku od stanovenej dráhy. Odchýlka bola spôsobená poklesom tlaku v motore SRB. ''Challenger'' letel rýchlosťou zhruba {{m|500|m}}/s.
* '''T + 65 sekúnd''': Plameň poškodil hlavnú palivovú nádrž ET, unikajúci [[vodík]] začal pomaly horieť.
* '''T + 65 sekúnd''': Scobee: „Máme 486.“ Bežná správa o sledovaní rýchlosti vetra.
Řádek 99 ⟶ 97:
* '''T + 67 sekúnd''': V nádrži ET prestal narastať [[tlak]].
V týchto chvíľach ešte nikto netušil blížiacu sa katastrofu. Plameň unikajúceho vodíka však pomaly prepaľoval spodný spoj medzi hlavnou nádržou a pomocným motorom. Posledné okamihy letu vyzerali takto:<ref>Zrýchlené [http://science.ksc.nasa.gov/shuttle/missions/51-l/movies/51-l-board-launch.mpg video] priebehu štartu a havárie.</ref>
* '''T + 71 sekúnd''': Tlak v spaľovacej komore pravého
* '''T + 72,141 s''': Všetko nasvedčuje tomu, že plameň prepálil spodný záves pravého motora SRB. Prasklo tiež potrubie kvapalného kyslíka nádrže ET privádzajúce kyslík do motorov SSME. ''Challenger'' začal byť ťahaný so [[zrýchlenie|zrýchlením]] 0,227 G doprava. Jeho výška bola 14 kilometrov a rýchlosť 550 metrov za sekundu.
* '''T + 72,201 s''': Gyroskopy
* '''T + 72,564 s''': Citlivý autopilot raketoplánu sa snažil nečakané pôsobenie síl napraviť vychýlením dýz SSME na maximum. Zároveň klesal tlak na vstupe pohonných hmôt a v márnej snahe zastaviť jeho ďalší pokles sa otvorili [[ventil]]y záložného tlakovania.
* '''T + 72,661 s''': Autopilot už ďalej nedokázal korigovať pôsobenie síl. ''Challenger'' začal so zrýchlením 0,254 G uhýbať doľava.
* '''T + 73,137 s''': Špica
* '''T + 73,162 s''': Oblak rozprášeného kyslíka a vodíka zahalil celý raketoplán. [[Aerodynamická sila|Aerodynamické sily]] začali trhať poškodenú nádrž ET.
* '''T + 73,191 s''': Vznietil sa vodík unikajúci medzi raketoplánom a nádržou ET.
* '''T + 73,304 s''': Explodovala celá hlavná palivová nádrž obsahujúca 82 ton (podľa iného zdroja 85 ton) vodíka. Explózia zodpovedala sile výbuchu 160 až 200 tonám [[TNT]]. Orbiter však naďalej letel využívajúc posledné zvyšky paliva v potrubí a vysielal telemetrické údaje.
* '''T + 73,534 s''': Autopilot vypol prvý motor SSME pre nedostatok paliva.
* '''T + 73,631 s''': Tlaková vlna z explózie nádrže zasiahla orbiter. Boli prijaté posledné telemetrické údaje z raketoplánu. V nasledujúcich okamihoch postupne vybuchli všetky nádrže na palube ''Challengeru'' a tiež družica TDRS-B so svojím urýchľovacím stupňom IUS.
[[Súbor:STS-51L riadiace stredisko.jpg|left|thumb|
Asi 3 sekundy pred deštrukciou hlásil veliteľ Scobee: „Všetko v poriadku, ideme na plný plyn!“ Posledným zvukovým spojením s kabínou bol v čase T + 73 sekúnd výkrik pilota Smitha. Telemetria na všetkých 518 obrazovkách v [[Mission Control Center (Houston)|Mission Control Center]] sa zastavila a na [[monitor]]och sa zjavilo písmeno "S" znamenajúce statický, nemenný stav. Vydesení očití svedkovia videli, ako sa raketoplán premenil na ohnivú guľu, od ktorej sa postupne oddeľovali úlomky zanechávajúce za sebou prúdy spalín.
Riadok 117:
Motory SRB však haváriu prežili, a hoci poškodené, naďalej pokračovali v lete. Ľavý motor potom náhle zmenil smer a zamieril k pobrežiu Floridy. Z dôvodu nebezpečenstva, že dopadne do obývaných oblastí, bezpečnostný dôstojník vydal povel na jeho autodeštrukciu. Nakoľko však prijímače deštrukčných signálov na oboch SRB pracujú na rovnakej [[frekvencia|frekvencii]], došlo v čase T + 110 sekúnd k zničeniu oboch motorov. Táto udalosť neskôr skomplikovala vyšetrovanie príčin havárie.
▲[[Súbor:STS-51L riadiace stredisko.jpg|left|thumb|Situácia v riadiacom stredisku krátko po deštrukcii Challengera – na obrázku inžinier [[Jay Greene]].]]
Medzi davmi divákov a v riadiacom stredisku nastal zmätok. S deštrukciou raketoplánu nikto nepočítal a neboli vypracované nijaké núdzové scenáre pre takýto prípad. Technici pred obrazovkami v riadiacom stredisku dúfali, že sa ''Challenger'' vynorí z oblaku dymu a pokúsi sa o núdzové pristátie. Ale od ''Challengera'' neprichádzali nijaké telemetrické údaje a na kanáli zvukového spojenia panovalo ticho. Napriek tomu sa k miestam dopadu trosiek vydali záchranné oddiely na [[helikoptéra]]ch. V priebehu niekoľkých minút dali velitelia okolitých vojenských základní svoje lietadlá plne k dispozícii. Pripravené na vyplávanie boli aj niektoré lode pobrežnej stráže a tiež lode ''Liberty'' a ''Freedom'', ktoré pôvodne mali vyloviť motory SRB z mora po ich normálnom vyhorení. Všetky záchranné práce však museli počkať, kým dopadnú všetky trosky – niektoré boli vymrštené až do [[stratosféra|stratosféry]] a ich pád na zem trval až 56 minút. [[rádiostanica|Rádiostanice]] nepretržite monitorovali miesto predpokladaného dopadu trosiek, aby zaregistrovali prípadné núdzové volanie. Snaha množstva ľudí o záchranu posádky bola márna. Na rýchlo zvolanej tlačovej konferencii Jeese Moore vyhlásil: "Podľa predbežných správ, ktoré máme od záchranných oddielov vyslaných do miesta predpokladaného dopadu raketoplánu ''Challenger'', nie sú žiadne náznaky toho, že by niekto z posádky prežil."
== Hľadanie trosiek ==
Celkovo 28 lodí a 13 lietadiel preskúmalo v priebehu prvých 8 dní po katastrofe vyše {{km2|200000}} morskej hladiny a vylovili vyše 12 ton úlomkov raketoplánu. Okrem iného napríklad časti smerového kormidla, motorovej sekcie a dverí do nákladového priestoru. Kabínu pre posádku, ktorá pravdepodobne po deštrukcii orbitera zostala v celku, sa však zatiaľ nepodarilo nájsť. Niektoré trosky boli vyplavené na pobrežie, kde ich zbierali dobrovoľníci. Spočiatku sa pátralo v okolí [[Cape Canaveral]] v úseku od mesta [[Cocoa Beach]] na juhu až po [[Daytona Beach]] na severe. Postupne sa pátranie posúvalo čoraz viac na sever, kvôli [[morský prúd|morským prúdom]]. Až po týždni sa do pátrania zapojilo šesť [[ponorka|ponoriek]] typu [[Scorpio]], [[Sprint]] a [[Recon 4]]. Trosky sa zhromažďovali v niektorých prázdnych hangároch montážnych hál priamo na Cape Canaveral. [[19. február]]a NASA oznámila, že jedna z lodí objavila v sedemnásťmetrovej hĺbke trosky pravého motoru SRB. Ten bol už od začiatku označený ako pravdepodobný hlavný vinník nehody. ▼
[[Súbor:STS-51-L Recovered Debris (Left Solid Rocket Booster) - GPN-2004-00009.jpg|right|thumb|Kus ľavého motora SRB, ktorý sa podarilo vyloviť]]
▲Celkovo 28 lodí a 13 lietadiel preskúmalo v priebehu prvých 8 dní po katastrofe vyše {{km2|200000}} morskej hladiny a vylovili vyše 12 ton úlomkov raketoplánu. Okrem iného napríklad časti smerového kormidla, motorovej sekcie a dverí do nákladového priestoru. Kabínu pre posádku, ktorá pravdepodobne po deštrukcii orbitera zostala v celku, sa však zatiaľ nepodarilo nájsť. Niektoré trosky boli vyplavené na pobrežie, kde ich zbierali dobrovoľníci. Spočiatku sa pátralo v okolí [[Cape Canaveral]] v úseku od mesta [[Cocoa Beach]] na juhu až po [[Daytona Beach]] na severe. Postupne sa pátranie posúvalo čoraz viac na sever, kvôli [[morský prúd|morským prúdom]]. Až po týždni sa do pátrania zapojilo šesť [[ponorka|ponoriek]] typu [[Scorpio]], [[Sprint]] a [[Recon 4]]. Trosky sa zhromažďovali v niektorých prázdnych hangároch montážnych hál priamo na Cape Canaveral. [[19. február]]a NASA oznámila, že jedna z lodí objavila v sedemnásťmetrovej hĺbke trosky pravého
Prvou stopou po telesných pozostatkoch posádky bol vyplavený kus modrej ponožky so stopami ľudského [[tkanivo|tkaniva]]. Kabína pre posádku však bola nájdená až po viac než mesiaci, [[7. marec|7. marca]]. Ležala na dne [[oceán]]u v tridsaťmetrovej hĺbke. Okamžite bola vyzdvihnutá na palubu záchranného plavidla. Vo vraku kabíny sa našli telesné pozostatky členov posádky. Táto oblasť bola naposledy preskúmaná [[12. apríl]]a. Dvojtonová časť pravého motora SRB, ktorá definitívne potvrdila teóriu prehorenia spoja medzi segmentmi, bola z [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]] vytiahnutá [[13. apríl]]a. Pátranie po troskách skončilo zhruba po troch mesiacoch. Za ten čas sa podarilo nájsť 45 % konštrukcie orbitera, takmer tretinu hlavnej palivovej nádrže, a 50 % trosiek motorov SRB.
Řádek 129 ⟶ 131:
=== Vyšetrovacie komisie ===
[[Súbor:Rogers Commission members arrive at Kennedy Space Center.jpg|thumb|Niektorí z členov ''Rogersovej komisie'' prichádzajú na [[Kennedyho vesmírne stredisko]]]]
NASA ustanovila krátko po havárii vyšetrovaciu komisiu, ktorá však bola rozpustená krátko po tom, ako prezident Ronald Reagan 3. februára vymenoval nezávislú komisiu, ktorej sa začalo hovoriť ''prezidentská'', alebo aj ''Rogersova komisia''. Táto komisia mala plnú právomoc využiť všetky prostriedky na zistenie príčin havárie. Vyšetrovacia komisia oficiálne zahájila prácu 6. 2. 1986.
Řádek 146 ⟶ 150:
* [[Joseph Sutter]] (viceprezident spoločnosti [[Boeing]])
Už tri dni po havárii bolo známe, že niekoľko sekúnd po štarte sa na motore SRB objavil čierny obláčik dymu. Ďalšie vyšetrovanie sa opieralo o počítačové údaje, filmové zábery a úlomky zničeného raketoplánu. Prezidentská komisia tiež zistila, že v priebehu dopravy raketoplánu na kozmodróm došlo k miernemu poškodeniu kritického segmentu pravého
== Kabína posádky po výbuchu ==
[[Súbor:Challenger
Zdemolovanie kabíny po dopade zakrylo prípadné poškodenie kabíny pri vlastnej explózii, ale jej steny pravdepodobne výbuch nádrže ET vydržali. Najzraniteľnejším miestom kabíny boli okná, ktoré by však dokázala preraziť len priama kolízia s jednou z trosiek stroja. Ale hoci samotná kabína pre posádku zrejme prekonala explóziu orbitera, pravdepodobne bola porušená jej [[hermetickosť]]. Bezprostredne po oddelení kabíny od orbitera dosiahlo vertikálne [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] v nej hodnotu asi 12 až 20 [[Gravitačné zrýchlenie|g]], ale už po dvoch sekundách kleslo na 4 až 2 g, čo je pre ľudský organizmus znesiteľné. Členovia posádky, ktorí boli v tomto okamihu nažive a pravdepodobne aj pri vedomí, museli použiť [[kyslíková maska|kyslíkové masky]]. Posádku zabil zrejme až dopad kabíny na morskú hladinu o dve minúty a štyridsať päť sekúnd po explózii rýchlosťou {{km|330|m}}/h. Hladiny sa dotkla najprv ľavým predným rohom špičky. Kabína bola pri dopade vystavená obrovskému preťaženiu dosahujúcemu podľa odhadov až 200 g. Za takých podmienok sa vodná hladina chová ako pevný [[betón]]. Napriek tomu sa väčšia časť jej konštrukcie zachovala v celku.
Řádek 157 ⟶ 162:
== Predchádzajúce problémy s tesniacimi krúžkami ==
[[Súbor:Złącze międzysegmentowe rakiety SRB.svg|thumb|170px|Zjednodušený prierez spojom medzi segmentmi motora SRB<br />Legenda:<br />A – oceľová stena s hrúbkou 12,7 mm<br />B – základný tesniaci krúžok<br />C – záložný tesniaci krúžok<br />D – posilňujúci krycí pás<br />E, F – izolácia<br />G – krytina<br />H – žiaruvzdorný tmel<br />I – pevné palivo]]
Misia STS-51-L však nebola prvá misia, pri ktorej sa ukázala nespoľahlivosť motorov SRB. Už pri misii [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] [[STS-51-C]] došlo k vážnemu poškodeniu dvoch tesnení medzi segmentmi. Ďalšia vážna porucha nastala pri lete Challenger [[STS-51-B]]. Vtedy sa porušilo prvé tesnenie a z poškodeného miesta začali šľahať plamene, našťastie, všetky smerom od raketoplánu, a preto nedošlo k ďalšiemu poškodeniu. Aj na základe týchto faktov sa ešte dávno pred katastrofou Challengera objavili prvé varovania. "Dospeli sme k záveru, že pokiaľ prvé tesnenie nesplní svoju funkciu, môže zlyhať aj druhé tesnenie," napísal v roku 1985 jeden z odborníkov na motory SRB, [[Irwing Davids]], vedúcemu letových operácií Moorovi. Firma Morton Thiokol napokon pod tlakom znepokojivých analýz navrhla NASA, že zaháji výrobu nového typu tesnenia. Kvôli zdržaniam a váhaniu zo strany NASA však prvé skúšky novej varianty motoru mali začať až v roku 1986 a do prevádzky mali byť nasadené najskôr v roku [[1987]]. Medzitým však neboli vykonané žiadne zvláštne bezpečnostné opatrenia pre zvýšenie spoľahlivosti tesnenia.▼
▲Misia STS-51-L však nebola prvá misia, pri ktorej sa ukázala nespoľahlivosť motorov SRB. Už pri misii [[STS-51-C]] raketoplánu ''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]
== Následky tragédie ==
[[Súbor:Shuttle Challenger
Havária raketoplánu Challenger otriasla celým svetom. Raketoplán bol dovtedy podľa mnohých novinárov symbolom amerického sna a dokonalosti. Presne rok po havárii sa na Floride na symbolických 73 sekúnd zastavila všetka prevádzka a pred všetkými verejnými budovami boli vztýčené čierne vlajky.▼
▲Havária raketoplánu ''Challenger'' otriasla celým svetom. Raketoplán bol dovtedy podľa mnohých novinárov symbolom amerického sna a dokonalosti. Presne rok po havárii sa na Floride na symbolických 73 sekúnd zastavila všetka prevádzka a pred všetkými verejnými budovami boli vztýčené čierne vlajky.
NASA okamžite zastavila lety všetkých raketoplánov na dva a pol roka. Podobné pozastavenie letov, tiež na dva pol roka, nastalo po [[havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu Columbia]]. [[6. marec|6. marca]] vymenoval prezident Reagan na miesto generálneho riaditeľa NASA dr. [[James C. Fletcher|Jamesa C.Fletchera]], ktorý už riadil v tejto funkcii NASA v rokoch [[1971]] až [[1977]]. [[2. apríl]]a bol na vlastnú žiadosť prepustený vedúci štartovacích príprav raketoplánov [[S. Reinartz]], pravdepodobne z dôvodu havárie raketoplánu Challenger. Pred vyšetrovacou komisiou priznal, že vedel o odmietavom stanovisku technikov firmy Morton Thiocol ku štartu za nízkych teplôt, ale neinformoval o tom nadriadené zložky NASA. ▼
▲NASA okamžite zastavila lety všetkých raketoplánov na dva a pol roka. Podobné pozastavenie letov, tiež na dva pol roka, nastalo po [[havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu ''Columbia'']]. [[6. marec|6. marca]] vymenoval prezident Reagan na miesto generálneho riaditeľa NASA dr. [[James C. Fletcher|Jamesa C.Fletchera]], ktorý už riadil v tejto funkcii NASA v rokoch [[1971]] až [[1977]]. [[2. apríl]]a bol na vlastnú žiadosť prepustený vedúci štartovacích príprav raketoplánov [[S. Reinartz]], pravdepodobne z dôvodu havárie raketoplánu ''Challenger''. Pred vyšetrovacou komisiou priznal, že vedel o odmietavom stanovisku technikov firmy Morton Thiocol ku štartu za nízkych teplôt, ale neinformoval o tom nadriadené zložky NASA.
Systém kozmického raketoplánu prekonal vyše 400 zmien, ďalších 105 zmien sa týkalo štartovacích komplexov a boli sprísnené bezpečnostné opatrenia na prípravu a prevádzku raketoplánov. Pomocné motory SRB, ktoré nehodu spôsobili, prešli 155-timi zmenami. Najvýraznejšou z nich bolo to, že medzi segmentmi motoru sa namiesto dvoch tesniacich krúžkov začali používať tri, a vďaka zmene izolácie steny spaľovacej komory už medzi segmentmi nebola žiadna štrbina. Objavili sa aj návrhy na úplne novú konštrukciu motorov, či dokonca na úplne nové pomocné motory, ale z finančných dôvodov boli tieto návrhy zamietnuté a ostalo sa pri motoroch SRB. [[Armáda]] po havárii výrazne obmedzila využívanie raketoplánu na vojenské účely a zvýšil sa jej záujem o klasické [[nosná raketa|raketové nosiče]]. Raketoplány prestali vypúšťať aj [[komerčná družica|komerčné družice]], ktorých štarty prevzali súkromné firmy s klasickými raketami. Okrem toho raketoplány prestali vynášať tiež raketové stupne [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur]] a družice a sondy, ktoré boli vypustené z raketoplánu, museli byť urýchlené menej výkonnými raketovými stupňami. Jeden z najvážnejších postihov si odniesla [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]], ktorá v dôsledku menej výkonného raketového stupňa po svojom vypustení musela zamieriť k svojej cieľovej planéte, [[Jupiter]]u, po oveľa zdĺhavejšej a nebezpečnejšej dráhe. Na tejto dráhe došlo k poškodeniu jej hlavnej antény. Odložený bol tiež štart [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu]].▼
▲Systém kozmického raketoplánu prekonal vyše 400 zmien, ďalších 105 zmien sa týkalo štartovacích komplexov a boli sprísnené bezpečnostné opatrenia na prípravu a prevádzku raketoplánov. Pomocné motory SRB, ktoré nehodu spôsobili, prešli 155-timi zmenami. Najvýraznejšou z nich bolo to, že medzi segmentmi
Došlo k tiež ďalším opatreniam, ktoré sa nehody priamo netýkali: Išlo napríklad o používanie ľahkých oranžových skafandrov pre posádku počas štartu, alebo návrat k pôvodnému značeniu letov raketoplánov jednoduchým číslom, ktoré označuje poradie, v akom sú misie schválené. Raketoplány získali bočný núdzový východ, astronauti boli vybavení padákmi, a bola vyvinutá nová záchranná pomôcka – teleskopická tyč. [[15. august]]a [[1986]] bola schválená stavba náhrady za zničený Challenger – nový orbiter [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]]. Prvým americkým pilotovaným letom, ktorý nasledoval po tragédii, bol let raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] [[STS-26]], ktorý odštartoval [[29. september|29. septembra]] [[1988]].▼
▲Došlo k tiež ďalším opatreniam, ktoré sa nehody priamo netýkali: Išlo napríklad o používanie ľahkých oranžových skafandrov pre posádku počas štartu, alebo návrat k pôvodnému značeniu letov raketoplánov jednoduchým číslom, ktoré označuje poradie, v akom sú misie schválené. Raketoplány získali bočný núdzový východ, astronauti boli vybavení padákmi, a bola vyvinutá nová záchranná pomôcka – teleskopická tyč. [[15. august]]a [[1986]] bola schválená stavba náhrady za zničený ''Challenger'' – nový orbiter ''[[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]]''. Prvým americkým pilotovaným letom, ktorý nasledoval po tragédii, bol let [[STS-26]] raketoplánu ''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]
== Pamätné gestá ==
Dňa 2. apríla 1986 oznámili NASA a [[Astronauts Memorial Foundation]] plán na postavenie pamätníka v priestore KSC na Cape Canaveral, ktorý bude pripomínať všetkých astronautov, čo zahynuli pri výcviku a kozmických letoch. Okrem posádky ''Challengera'' to boli [[Virgil Ivan Grissom|
Menom Ellisona Onizuky bola pomenovaná letecká základňa v Kalifornii, [[Onizuka AFB]]. Do washingtonského [[Kapitol]]u bol umiestnený skupinový portrét posádky ''Challengera''. V USA mnoho škôl dostalo pomenovanie po Christe McAuliffeovej. Univerzita v západnej [[Virgínia|Virgínii]] zase udeľuje štipendium Ronalda McNaira. Po veliteľovi Scobeem bolo pomenované [[planetárium]] V [[San Pedro|San Pedre]] v [[Texas]]e. Menami všetkých členov posádky pomenovali aj 7 [[planétka|planétok]] a to planétky ''[[3350 Scobee]]'', ''[[3351 Smith]]'', ''[[3352 McAuliffe]]'', ''[[3353 Jarvis]]'', ''[[3354 McNair]]'', ''[[3355 Onizuka]]'' a ''[[3356 Resnik]]''.
== Referencie ==
{{
== Pozri aj ==
Řádek 186 ⟶ 194:
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=STS-51-L}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.nasa.gov/subject/3340/sts51l/ Oficiálna stránka] {{eng icon}}
* [https://www.nasa.gov/mission_pages/shuttle/shuttlemissions/archives/sts-51L.html NASA - STS-51L Mission Profile] {{eng icon}}
* [http://www.spacefacts.de/ballistic/english/sts-51l.htm STS-51-L na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}}
* [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-51l/index.htm STS-51-L v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}}
* [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-51l/51l_lk.htm STS-51-L v L+K] {{ces icon}}
* [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-51l/51l_lk1.htm STS-51-L v L+K (Rok po katastrofě)] {{ces icon}}
* [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-51l/dl.htm Zprávy z dobového tisku] {{ces icon}}
* [https://kosmonautix.cz/2013/01/kriticke-momenty-kosmonautiky-20-dil/ Kritické momenty kosmonautiky 20. díl] {{ces icon}}
* [https://kosmonautix.cz/2013/02/kriticke-momenty-kosmonautiky-21-dil/ Kritické momenty kosmonautiky 21. díl] {{ces icon}}
* [https://kosmonautix.cz/2013/02/kriticke-momenty-kosmonautiky-22-dil/ Kritické momenty kosmonautiky 22. díl] {{ces icon}}
* [https://kozmonautika.sk/2016/01/25/30-vyrocie-katastrofy-raketoplanu-challenger/ 30. výročie katastrofy raketoplánu Challenger] {{slk icon}}
== Zdroje ==
* [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-51l/51l_lk.htm STS-51-L v časopise L+K]
* [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-51l/dl.htm Správy z tlače o katastrofe ''Challengera'']
* [[Tomáš Přibyl]]: Den, kdy se nevrátila Columbia (JUNIOR, 2003)
* [[Pavel Toufar]]: Krutý vesmír (Akcent, 2003)
| |||