Wikipédia

Štefanovce (okres Vranov nad Topľou): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
3 564 editací
Pamiatky
Riadok 36:
'''Štefanovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Vranov nad Topľou|Vranov nad Topľou]].
 
== PrírodaPolohopis ==
Štefanovce ležia na južnom okraji Nízkych Beskýd v doline pravostranné ho prítoku Ondavky. Nadmorská výška v strede obce je {{mnm|215}} a v chotári 170{{--}}{{mnm|391}} Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma a centrálnokarpatský flyš. Svahy a zarovnané chrbty sú pokryté svahovými hlinami.
 
== Dejiny ==
Obec je doložená v roku 1479 vo forme Sthefanocz, neskôr ako Stefanowcze 1773; Stefanovce, po maďarsky Stefanóc, Istvántelke. Patrila panstvu [[Humenné]], v roku [[1557]] mala 4 [[Porta (daňová jednotka)|porty]]. Koncom [[16. storočia]] ju dosídlili na zákupnom práve. V roku [[1715]] mala z 18 domácností 6 obývaných, v roku [[1787]] mala obec 38 domov a 273 obyvateľov, v roku [[1828]] mala 36 domov a 250 obyvateľov. V [[18. storočí]] boli zemepánmi SzirmayovciSirmaiovci i [[Barkóczyovci]]Barkóciovci, ktorí si tunajšie majetky udržali do [[20. storočia]]. V predvojnovom období sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch [[1944]]-[[1945]] sa zúčastnili v partizánskych bojoch. Boli zamestnaní v [[Strážske|Strážskom]], Humennom, [[Hencovce|Hencovciach]] a [[Košice|Košiciach]]. Časť pracovala ako súkromne hospodáriaci roľníci.▼
Obec je doložená z roku 1479 ako Sthefanocz, neskôr ako Stefanowcze 1773; po maďarsky Stefanovce, Stefanóc, Istvántelke.
▲Patrila panstvu [[Humenné]], v roku 1557 mala 4 [[Porta (daňová jednotka)|porty]]. Koncom 16. storočia ju dosídlili na zákupnom práve. V roku 1715 mala z 18 domácností 6 obývaných, v roku 1787 mala obec 38 domov a 273 obyvateľov, v roku 1828 mala 36 domov a 250 obyvateľov. V 18. storočí boli zemepánmi Szirmayovci i [[Barkóczyovci]], ktorí si tunajšie majetky udržali do 20. storočia.
Za kapitalizmu sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1944-45 sa zúčastnili v partizánskych bojoch. Boli zamestnaní v Strážskom, Humennom, Hencovciach a Košiciach. Časť pracovala ako súkromne hospodáriaci roľníci.
 
=== Pamiatky ===▼
[[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolícky]] [[chrám]] ([[cerkev]]) barokovo-klasicistický z roku [[1783]].
 
== Obyvateľstvo ==
Počet obyvateľov k 31.12.2009 bol 107, z toho 50 mužov a 57 žien.
 
== ObčianskaKultúra a technická vybavenosťzaujímavosti ==
▲=== Pamiatky ===
Knižnica, futbalové ihrisko
* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia presvätej Bohoridičky, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1783]]. Úpravami prešiel v roku [[1910]] a v roku [[1947]] bol obnovený. Posledná obnova sa uskutočnila v roku [[2015]]. Zariadenie pochádza z druhej polovice [[19. storočia]]. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Mohutná veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štefanovce - Chrám Zosnutia Presvätej Bohoridičky
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/stefanovce-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Občianska vybavenosť ==
* Knižnica
* Futbalové ihrisko
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Zdroj ==
* [[Miroslav Kropilák|KROPILÁK, Miroslav]], ed. ''[[Vlastivedný slovník obcí na Slovensku|Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. 532 s.
* Štatistický úrad SR
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Štefanovce_(okres_Vranov_nad_Topľou)“