Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]]ovi kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód nadrealizmu, poetizmu či senzitivizmu. V próze sa dal skôr nariadiť ako želaný štýl socialistický realizmus. Aj téma bola určená podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich inštrukcií viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku 50. rokov až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho popise (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorvátha]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>Downloads/PHILOLOGIA_XXVII_1__BatorovaSocRealiz.pdf</ref>

[[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry, |priezvisko=Pišút|meno=Milan Pišút a kol., Vydavateľ. |vydavateľ=OBZOR, |miesto=Braislava|rok=1984, |strany =599 -600|odkaz 600na autora=Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov Detvan a súčasťou skupiny slovenských študentov R-10. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''.

[[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby</ref><ref>https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach</ref><ref>http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942] ]zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut “V úzkosti hľadania” ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, |priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav Smatlak, |vydavateľ=Národné literárne centrum, |miesto=Bratislava, |rok=1999, ISBN |isbn=80-888-78- 50-0,|strany =492-497|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (“Pach”, 1943, “Posol prichádza”,1940) a zbierku noviel “V úzkosti hľadania”. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil bola dvojnovela [[Démon súhlasu]],([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.

[[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uhoľným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ”Pokolenie v útoku” ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad (nedokončenú trilógiu) Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy “Niet prístavov,” “Polohlasom”, “Toto pokolenie”, “S nami a proti nám”, v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní “Noc v mojom meste”. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek “Humoresky a iné kratochvíle”,( I, II), Posledné humoresky a iné kratochvíle v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] “V úvozovkách”, čo je zriedkavo sa vyskytujúivyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou “Hanibal pred bránami”, pokračoval so “Spolok piatich”, “Meteor”, obidve 1945, “Hra o básnikovi”, 1946, “Bašta”, 1948 a najznámejšia dráma “[[Polnočná omša]]” [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela “Kapitoly o rozhlase”, “K základným otázkam súčasného divadla”, Úvod do základných problémov našej drámy”, všetko v 1984, v [[1956]] publikoval “K niektorým otázkam našej drámy”. Vydali mu reportáže z ciest po ZSSR a NDR. Význam jeho tvorby spočíva vo vymanení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu.

[[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]])<ref>http://www.neporadza.sk/?page_id=55</ref>prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román “Sklený vrch”,[[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschmatickomneschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy”<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/kompl</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov.

[[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora</ref><ref>https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román “Námestie sv. Alžbety” a scenáre k trilógii [[Mŕtvi nespievajú]]. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise “Ypsilon”, “Dve rieky”, “Moje mesto”. Viacero jeho diel zostalo nedokončených.