Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>[https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more]</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>[https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg román Kotlín" S.H. Vajanský]</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo (zbierka ''Tatry a more'').