Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Nelliette (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A01:C846:3480:A00:8583:BEEE:C698:1EDC Značky: rollback úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia |
|||
Riadok 62:
Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín (lat.Mathias Corvinus) mohutne podporil túto tendenciu.
Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>[https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz - Turecké vojenské výboje...]</ref> ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[Kníhtlač|kníhtlače]] na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=
Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a.
|