Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>[http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html oravskáknižnica.sk-Jégé Ladislav Nádaši]</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>[https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala]</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista.