Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
/* Staroslovienska literatúra *citácia el.dok. |
→Staroslovienska literatúra: citácie el.dok. |
||
Riadok 16:
* [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> jeden zo žiakov sv. Metoda
* [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]], žiak Cyrila a Metoda, (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), pripisujú sa mu diela ako sú: „[[Život Metodov]]“, „[[Kyjevské listy]]“ a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Grécko-katolícka cirkev}}http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html</ref>
* [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>
* sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" />
* [[Naum Ochridský]]
Po vyhnaní Metodových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´></ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] bitke pri [[Bratislava|Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] (sv.
V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[slovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igrici (speváci) |igrici]]. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň [[Nitra milá Nitra]], čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom<ref>Eva Fordinálová: Staršia slovenská literatúra,Úvod ku skriptám.pdf </ref><ref group="pozn">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo. </ref>
| |||