Dejiny Bieloruska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 99:
Rozpory medzi prezidentom [[Alexander Lukašenko|Alexandrom Lukašenkom]] a jeho odporcami pokračovali aj v roku [[2000]]. Bez ohľadu na aktivitu opozície, represálie uskutočňované voči nej boli surové. Štátna moc si ich nepriamo obvinila z útoku na prezidenta republiky a ľudí odsudzovala na nútené práce a krátke odňatia slobody. V hlavnom meste [[Minsk]]u v tomto období vznikali nezávislé vydavateľstvá, aj tým sa však moc v krajine snažila znepríjemňovať život udržovaním monopolu na bieloruské noviny, tlač a masmédiá. Vážnym problémom pre bieloruské obyvateľstvo sa stal zánik dejateľov spoločnosti ([[Anatolij Majsen]], [[Michail Marinič]]) a novinárov ([[Pavel Šeremet]]). Opozícia z toho začala obviňovať silové zložky štátu, ale prezident [[Alexander Lukašenko|Lukašenko]] to poprel.
Vo februári ([[18. február]] [[2000]]) prezident [[Alexander Lukašenko]] vymenil bieloruského premiéra [[Sergej Stepanovič Ling|Sergeja Linga]] za [[Vladimir Vasilevič Jarmošin|Vladimira Jarmošina]] a v októbri toho roku zorganizoval parlamentné voľby. Tie však ktoré podľa medzinárodných pozorovateľov nespĺňali demokratické štandardy. Voľby vyhrali prezidentovi prívrženci z [[Národno-patriotický zväz|Národno-patriotického zväzu]] a do parlamentu sa ešte dostali malopočetné skupiny opozičných strán ([[Republika (politická strana)|Republika]]) na čele s [[Valerij Frolov|Valerijom Frolovom]] a [[Vladimir Parfjanovič|Vladimirom Parfjanovičom]]. Dňa [[9. september|9. septembra]] [[2001]] sa následne v krajine konali prezidentské voľby. Druhýkrát navrhnutý na post prezidenta – [[Alexander Lukašenko]] podľa oficiálnych údajov z Ústrednej volebnej komisie Bieloruskej republiky zozbieral 75,6 % hlasov. Poradie hlasov bolo nasledovné: [[Vladimir Gončarik]] (opozičný kandidát) – 15,4 %, [[Sergej Gajdukevič]] (Liberálno-demokratická strana) 2,5 %. Kritika zo strany [[Západná Európa|Západu]] a obvinenia z diktátorského režimu v krajine podnietili [[Alexander Lukašenko|Alexandra Lukašenka]] zastaviť akúkoľvek činnosť misie [[OBSE]] v [[Bielorusko|Bielorusku]], ktorá však podľa vyjadrenia mocenských orgánov podporovala opozičné sily. Pravda však bola iná. V skutočnosti sa obmedzila pomoc zahraničných zdrojov mimovládnym organizáciám. Preto odpoveďou niektorých západných krajín [[Stredná Európa|strednej Európy]]<ref>[[Česko
V roku [[2003]] prezident znova vymenil premiéra krajiny a obvinil vládu z neefektivity jej krokov. Novým premiérom sa [[10. júl]]a [[2003]] stal terajší premiér [[Bielorusko|Bieloruska]] [[Sergej Sergejevič Sidorski|Sergej Sidorski]]. O rok neskôr ([[2004]]) sa počas vládnej kontroly masmédií a častého zatýkania opozičných lídrov konali voľby do bieloruského parlamentu.
| |||