Goldbergove variácie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zemiak123 (diskusia | príspevky)
→‎Technická náročnosť: oprava typu nadpisu sekcie = -> ==
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Zemiak123 (diskusia | príspevky)
→‎Časti diela: oprava typu nadpisu sekcie = -> ==
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 29:
Ária má 32 taktov, dvojdielnu formu, hlavná tónina je G dur. Bach prísne dodržuje aj formu jednotlivých variácií. Len 6 variácií nedodržuje počet taktov árie. Z tohoto vyplýva, že sú to variácie ornamentálne a vidíme na nich veľkú fantáziu a variačné umenie J.S. Bacha, pretože variácie vôbec nevyznievajú fádne ani jednotvárne. Tvoria kompaktný celok. Sú spracované čisto kontrapunktickou formou, ktorá sa stala vzorom pre nasledujúce generácie skladateľov.
 
==Časti diela==
S výnimkou prvých a posledných troch variácií, Bach zoskupuje variácie do trojíc tak že, prvá má ráz charakteristickej skladby, v druhej prevláda virtuózna zložka (už spomínané klavírne štúdie) a tretia je kanonická (kontrapunktické štúdia).
 
Riadok 35:
* Variácia č.2 – je takisto voľná imitácia, ale už v trojhlase.
* Variácia č.3 – je lyrický [kánon]] v unisone.
 
* Variácia č.4 – je tanečná v 3/8 [[takt (hudba)|takte]].
* Variácia č.5 – melódia sa nachádza v base a pravá ruka predstavuje virtuóznu zložku – figurácie, ktoré vytvárajú iskrivé pozadie.
* Variácia č.6 – kánon v sekunde.
 
* Variácia č.7 – je taktiež tanečná, v 6/8 takte, má charakter siciliana. Pripomína symfóniu z Vianočného oratória.
* Variácia č.8 – je založená na ostinátnych figuráciách.
* Variácia č.9 – kánon v tercii, trojhlasný.
 
* Variácia č.10 – je Fughetta I. alla breve, kde Bach veľmi prehľadným, ale efektívnym spôsobom spracúva tému (má tiež trojhlasné spracovanie).
* Variácia č.11 – vychádza z ôsmej variácie, je rytmicky obohatená.
* Variácia č.12 – je kánon v kvarte.
 
* Variácia č.13 – je inšpirovaná áriovou melodikou, je štylizovaná ako sólo v pravej ruke a melodický sprievod v ľavej ruke.
* Variácia č.14 – vidíme v nej krásne prelínanie melódie so sprievodom vymieňajúc si navzájom polohy.
* Variácia č.15 – je kánon v intervale kvinty. Pripomína Bachov chorál „O Lamm Gottes unschuldig“.
 
* Variácia č.16 – je svojím charakterom francúzska overtura bez pomalého záveru. Prvý diel je grave s figuráciami typickými pre tento druh, kvázi druhý diel tvorí fughetta II. v rýchlom tempe.
* Variácia č.17 – mohli by sme ju označiť za etudu lomených intervalov (tercií).
* Variácia č.18 – kánon v sexte. Tempo giusto je pre kánony dosť neobvyklé.
 
* Variácia č.19 – je štylizovaná do trojdobého tanca, pripomína nám ländler – tanec v tej dobe ešte neexistujúci.
* Variácia č.20 – nám môže pripomenúť variáciu č. 14, ale rytmicky je na zložitejšej úrovni (zaujímavá je [[synkopa (hudba)|synkopická]] úprava). Je založená na permutačnom kontrapunkte.
* Variácia č.21 – je chromatický kánon v intervale septimy.
 
* Variácia č.22 – je inšpirovaná talianskou vokálnou hudbou. Formou to je fugato (štvorhlas).
* Variácia č.23 – je štúdiou ako efektívne vyriešiť problémy tercií paralelných, v protipohybe, dokonca i dvojitých. U Bacha nie je žiadny technický problém samoúčelný, stáva sa formotvornou súčasťou kompozície.
* Variácia č.24 – kánon v oktáve.
 
* Variácia č.25 – je adagio inšpirované duchovnou pašiovou hudbou, výrazová stránka je v tejto variácií dominantná, charakterovo vyjadruje veľkú bolesť.
* Variácia č.26 – Muzikológovia sa domnievajú, že v 26. variácii sa nachádza pôvodná téma týchto variácií (sprievod v ľavej ruke). Technickým problémom pre interpreta sa stáva prekladanie rúk.
* Variácia č.27 – kánon v intervale nóny. Druhú časť tejto variácie tvorí inverzia predchádzajúceho dielu.
 
* Variácia č.28 – rieši efektívnym spôsobom problém trilku aj dvojitého, trilok sa stáva nosným výrazovým prostriedkom.
* Variácie č.29 – je po rytmickej stránke veľmi rôznorodá, po technickej stránke upozorňuje na problém akordického trilku.