Lorentzova transformácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d jazyk |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:LorentzT paused.JPG|right|250px]]
'''Lorentzova transformácia''' vo [[fyzika|fyzike]] znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet [[súradnica|súradníc]] [[priestor|priestoru]] a [[čas|času]] pri prechode medzi [[inerciálna sústava súradníc|inerciálnymi súradnicovými sústavami]] za predpokladu konštantnej [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] vo všetkých inerciálnych sústavách. V roku [[1905]] pomenoval [[Henri Poincaré]] Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi [[Hendrik Lorentz|Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi]] ([[1853]]-[[1928]]). Vytvorili matematickú bázu pre [[Albert Einstein|Einsteinovu]] [[špeciálna teória relativity|špeciálnu teóriu relativity]]. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v [[Minkovského priestor|Minkowského priestoročase]]. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva [[Poincarého grupa]].
Predpokladajme, že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Obaja používajú svoju vlastnú [[karteziánska sústava súradníc|karteziánsku súradnicovú sústavu]] na meranie časových a priestorových [[interval|intervalov]]. O používa (x,y,z,t) a O' používa (x',y',z',t'). Teraz predpokladajme, že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho [[pohyb (fyzika)|pohybu]] v smere [[os|osi]] x. [[rýchlosť|Rýchlosť]] v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Ak vezmeme do úvahy fakt, že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku [[1887]] v [[Michelsonov-Morleyov experiment|Michelsonovom-Morleyovom experimente]]), potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O:
| |||