Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more]|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum románprístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Kotlín"Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google S.H.books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský]}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo (zbierka ''Tatry a more'').

[[Terézia Vansová]]<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum zlatyfond.sme.sk/prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová]}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|Sirota Podhradských]]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine, než bola Vajanského konzervatívnejšia jazyková mutácia. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná]|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová]|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>

[[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>[https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav zlatyfond.sme.sk/ Hviezdoslav]</ref><ref>[https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/zivotopis-autora litcentrum.sk/Hviezdoslav]</ref>([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''Krvavé sonety'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''. <ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum oravskakniznica.sk/Hviezdoslav]prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum maticaprístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.sk/P.O.Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Matica aslovenská|odkaz maticana slovenská]autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] (ako jedného zo štyroch) predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia Českého národného divadla v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry.

[[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo '[[Dom v stráni|'Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín]|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref>. <ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín]|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>.

[[Elena Maróthy-Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román [[Proti prúdu]], ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová]|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref>

[[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref>bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých.

[[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/dieloautor/446105/Bansell_TuhyKoloman-mladosti/1Bansell|dátum zlatyfond.sme.sk/Túhyprístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman mladosti]Banšell}}</ref>.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk › /fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv › /Mikula_dokumenty/publikacie › /Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>.