John Wilkes Booth: Rozdiel medzi revíziami

'''John Wilkes Booth''' (* [[10. máj]] [[1838]], [[Bel Air (Maryland)|Bel Air]], [[Maryland]], [[Spojené štáty]] – † [[26. apríl]] [[1865]], [[Port Royal (Virgínia)|Port Royal]], [[Virgínia]], [[Spojené štáty]]) bol americký divadelný herec, ktorý [[14. aprílaapríl]]a [[1865]] [[Atentát na Abrahama Lincolna|zavraždil]] prezidenta [[Abraham Lincoln|Abrahama Lincolna]] vo [[Fordovo divadlo|Fordovom divadle]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]] Bol členom prominentnej [[Boothovci|divadelnej rodiny Boothovcov]] z [[Maryland|Marylandu]] z [[19. storočie|19. storočia]]. Booth bol tiež sympatizantom [[Konfederované štáty americké|Konfederácie]], ktorý odsúdil prezidenta Lincolna za [[Abolicionizmus v USA|zrušenie otroctva v USA]].

Booth strelil prezidenta Lincolna do zadnej časti hlavy. Lincolnova smrť nasledujúce ráno splnila pre Bootha jednu tretinu akcie. Seward, ktorý bol ťažko zranený, sa však zotavil, zatiaľ čo viceprezident Johnson nebol nikdy napadnutý. Utiekol na koni do južného Marylandu a o 12 dní neskôr bol na farme vo vidieckej severnej [[Virgínia|Virgínii]] vypátraný v stodole. Boothov spoločník [[David Herold]] sa vzdal, on však ale tak neurobil. Po tom, čo vojaci stodolu zapálili, ho vojak Únie [[Boston Corbett]] smrteľne strelil do krku. Ochrnutý o niekoľko hodín zomrel. Z ôsmich sprisahancov, ktorí boli neskôr odsúdení, boli štyria čoskoro obesení.

Boothovými rodičmi boli britský [[Shakespeare vo vystúpeniach|shakespearovský]] herec [[Junius Brutus Booth]] a jeho milenka Mary Ann Holmesová, ktorí sa v júni 1821 presťahovali z Anglicka do USA.<ref>{{Citácia knihy|titul=American gothic : the story of America's legendary theatrical family, Junius, Edwin, and John Wilkes Booth|url=https://www.worldcat.org/oclc/25628631|vydavateľ=Simon & Schuster|rok=1992|miesto=New York|isbn=0-671-76713-5|meno=Gene|priezvisko=Smith}}</ref> Zakúpili farmu s rozlohou 61 hektárov na pobreží [[Bel Air (Maryland)|Bel Air v štáte Maryland]], kde sa [[10. májamáj]]a [[1838]] narodil v štvorizbovom zrube John Wilkes Booth, deviate z desiatich detí.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st ed|titul=American Brutus : John Wilkes Booth and the Lincoln conspiracies|url=https://www.worldcat.org/oclc/55000441|vydavateľ=Random House|rok=2004|miesto=New York|isbn=0-375-50785-X|meno=Michael W.|priezvisko=Kauffman}}</ref> Meno dostal podľa anglického [[Radikalizmus|radikálneho]] politika [[John Wilkes|Johna Wilkesa]], vzdialeného príbuzného. Junius sa s jeho manželkou Adelaide Delannoyovou Boothovou v roku [[1851]] rozišiel z dôvodu cudzoložstva a s Holmesovou sa legálne oženil [[10. májamáj]]a [[1851]], v deň 13. narodenín Johna Wilkesa. Nora Titoneová vo svojej knihe ''My Thoughts Be Bloody'' (2010) naznačuje, že hanba a ctižiadosť synov herca Juniusa Brutusa Bootha, [[Edwin Booth|Edwina]] a Johna Wilkesa, ich nakoniec podnietili k tomu, aby sa usilovali o úspech a mali medzi sebou rivalitu -– Edwin ako [[Únia (americká občianska vojna)|Únionista]] a John Wilkes ako atentátnik [[Abraham Lincoln|Abrahama Lincolna]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st Free Press hardcover ed|titul=My thoughts be bloody : the bitter rivalry between Edwin and John Wilkes Booth that led to an American tragedy|url=https://www.worldcat.org/oclc/430054792|vydavateľ=Free Press|rok=2010|miesto=New York|isbn=978-1-4165-8605-0|meno=Nora|priezvisko=Titone}}</ref>

Boothov otec postavil [[Tudor Hall (Bel Air, Maryland)|Tudor Hall]] na pozemku Harford County ako rodinné letné sídlo v roku [[1851]] a zároveň si ponechal zimné sídlo na ulici Exeter v Baltimore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dover, New Hampshire|url=http://dx.doi.org/10.1349/ddlp.2004|vydavateľ=New Hampshire's Towns & Cities in Maps|dátum vydania=1969|dátum prístupu=2021-03-15}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aeromagnetic map of Baltimore County and Baltimore City, Maryland|url=http://dx.doi.org/10.3133/gp613|rok=1967}}</ref><ref>Tento domov Johna Wilkesa Bootha z detských čias v Tudor Hall stále stojí na Marylandskej ceste 22 neďaleko Bel Air. Získal ho Harford County v roku 2006, aby bol nakoniec sprístupnený verejnosti ako historické miesto a múzeum.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Washington Post Washington, DC, Finance and Home Rule Poll, February 1995|url=http://dx.doi.org/10.3886/icpsr03837|vydavateľ=ICPSR Data Holdings|dátum vydania=2004-04-28|dátum prístupu=2021-03-15}}</ref> Rodina Boothovcov bola počas sčítania obyvateľstva v roku [[1850]] uvedená ako žijúca v Baltimore.<ref>{{Citácia periodika|titul="Right or Wrong, God Judge Me": The Writings of John Wilkes Booth.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2587769|periodikum=The Journal of Southern History|dátum=1999-02|dátum prístupu=2021-03-15|ročník=65|číslo=1|strany=186|issn=0022-4642|doi=10.2307/2587769|meno=Larry E.|priezvisko=Burgess|meno2=John|priezvisko2=Rhodehamel|meno3=Louise|priezvisko3=Taper}}</ref>

Ako chlapec bol Booth atletický a obľúbený typ a získal zručnosť v jazde na koni a v šerme. Navštevoval Bel Air Academy a bol ľahostajným študentom, o ktorom riaditeľ povedal, že „nemá nedostatok inteligencie, ale nechce využívať možnosti, ktoré mu ponúka vzdelávanie. Každý deň jazdil tam a späť z farmy na školu a viac sa zaujímal o to, čo sa stalo po ceste, ako o to, aby chodil na hodiny včas“. V rokoch 1850–1851[[1850]]{{--}}[[1851]] navštevoval internátnu školu pre chlapcov v Milkone, ktorú prevádzkuje [[Quakers|Quaker]], v [[Sparks (Maryland)|Sparks v štáte Maryland]] a neskôr [[Episkopálna cirkev (USA)|biskupskú]] vojenskú akadémiu sv. Timoteja v [[Catonsville (Maryland)|Catonsville v Marylande]]. Na miltonskej škole študenti recitovali klasické diela od autorov ako [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]], [[Hérodotos]] a [[Tacitus]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st ed|titul=American Brutus : John Wilkes Booth and the Lincoln conspiracies|url=https://www.worldcat.org/oclc/55000441|vydavateľ=Random House|rok=2004|miesto=New York|isbn=0-375-50785-X|meno=Michael W.|priezvisko=Kauffman}}</ref> Študenti v akadémii sv. Timoteja nosili vojenské uniformy a podliehali režimu denných formačných cvičení a prísnej disciplíne. Booth opustil školu ako 14 ročný po smrti svojho otca.<ref>{{Citácia knihy|titul=The darkest dawn : Lincoln, Booth, and the great American tragedy|url=https://www.worldcat.org/oclc/70699687|vydavateľ=Indiana University Press|rok=2005|miesto=Bloomington|isbn=0-253-11132-3|meno=Th|priezvisko=Goodrich}}</ref>

Vo veku 16 rokov sa Booth zaujímal o divadlo a o politiku a stal sa delegátom Bel Air na zhromaždenie strany [[Know Nothing]] za [[Henry Winter Davis|Henryho Wintera Davisa]], kandidáta antiimigrantskej strany na Kongres vo voľbách v roku [[1854]]. Booth sa usiloval ísť v šľapajach svojho otca a jeho bratov hercov Edwina a Juniusa Brutusa mladšieho. Denne začal praktizovať prednesy v lesoch okolo Tudor Hall a študoval Shakespeara.

Booth debutoval na javisku vo veku 17 rokov [[14. augustaaugust]]a [[1855]] vo vedľajšej úlohe grófa z Richmondu v hre ''[[Richard III. (hra)|Richard III.]]'' v baltimorskom Charles Street Theatre.<ref>{{Citácia periodika|titul="Right or Wrong, God Judge Me": The Writings of John Wilkes Booth.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2587769|periodikum=The Journal of Southern History|dátum=1999-02|dátum prístupu=2021-03-15|ročník=65|číslo=1|strany=186|issn=0022-4642|doi=10.2307/2587769|meno=Larry E.|priezvisko=Burgess|meno2=John|priezvisko2=Rhodehamel|meno3=Louise|priezvisko3=Taper}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Booth Reservation Form: AFS- Little Rock, AR September 8–12, 2013|url=http://dx.doi.org/10.1080/03632415.2013.800353|periodikum=Fisheries|dátum=2013-05-22|dátum prístupu=2021-03-15|ročník=38|číslo=5|strany=233–233|issn=0363-2415|doi=10.1080/03632415.2013.800353}}</ref> Publikum sa mu posmievalo, keď zabudol niektoré z jeho replík.<ref>{{Citácia periodika|titul=<i>The Day Lincoln Was Shot</i> (review)|url=http://dx.doi.org/10.1353/cwh.1955.0064|periodikum=Civil War History|dátum=1955|dátum prístupu=2021-03-15|ročník=1|číslo=4|strany=436–437|issn=1533-6271|doi=10.1353/cwh.1955.0064|meno=Arnold|priezvisko=Gates}}</ref> Začal tiež hrať v baltimorskom [[Holliday Street Theater|Holliday Street Theatre]], ktoré vlastnil [[John T. Ford]], kde Boothovci často účinkovali.<ref>{{Citácia knihy|titul=Baltimore during the Civil War|url=https://www.worldcat.org/oclc/37426802|vydavateľ=Toomey Press|rok=1997|miesto=Linthicum, Md.|isbn=0-9612670-7-0|meno=Scott S.|priezvisko=Sheads}}</ref> V roku [[1857]] nastúpil do [[Arch Street Theatre]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]], kde hrával celú sezónu. Na jeho žiadosť bol menovaný ako „J. B. Wilkes“, čo je pseudonym, ktorým sa má vyhnúť porovnávaniu s ostatnými členmi jeho slávnej hereckej rodiny. [[Jim Bishop]] napísal, že Booth „sa vyvinul do nehorázneho [[Zlodej scén|zlodeja scény]], ale jeho časti hral s takým zvýšeným nadšením, že ho diváci zbožňovali“. Vo februári 1858 hral v ''[[Lucrezia Borgia (opera)|Lucrezii Borgia]]'' v Arch Street Theatre. V úvodnú noc zažil trému a skomolil jednu zo svojich replík. Namiesto toho, aby sa predstavil slovami: „Madame, som Petruchio Pandolfo“, vykoktal: „Madame, som Pondolfio Pet -– Pedolfio Pat -– Pantuchio Ped -– sakra! Kto som?“, Čo spôsobilo, že publikum burácalo smiechom.

Neskôr v tom roku Booth hral úlohu [[Kmeň Mohegan|indiánskeho náčelníka Moheganov]] [[Uncas|Uncasa]] v predstavení v [[Petersburg (Virgínia)|Petersburgu vo Virgínii]] a potom sa stal hercom v Richmondskom divadle vo Virgínii, kde si ho pre svoje energické výkony čoraz viac publikum obľúbilo. [[5. október|5. októbra]] [[1858]] hral v ''[[Hamlet|Hamletovi]]'' rolu [[Horatio (Hamlet)|Horatia]] po boku svojho staršieho brata Edwina v [[Princ Hamlet|hlavnej úlohe]]. Potom ho Edwin viedol k reflektorom divadla a divákom povedal: „Myslím, že sa mu dobre darilo, však?“. Na to publikum hlasno zatlieskalo a zvolalo: „Áno! Áno!“ Celkovo Booth v roku [[1858]] účinkoval v 83 hrách. Booth povedal, že zo všetkých shakespearovských postáv bol jeho obľúbenou rolou [[Marcus Iunius Brutus|Brutus]], zabijak tyrana.

Niektorí kritici označili Bootha za „najkrásnejšieho muža v Amerike“ a za „prirodzeného génia“ a uviedli, že má „úžasnú pamäť“; iní boli zmiešaní v odhadoch jeho konania. Meral 173 cm, mal čierne vlasy a bol štíhlej a atletickej postavy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Lincoln|url=https://www.worldcat.org/oclc/32589068|rok=1995|miesto=New York|isbn=0-684-80846-3|meno=David Herbert|priezvisko=Donald}}</ref> Známy reportér občianskej vojny [[George Alfred Townsend]] ho opísal ako „svalnatého, dokonalého muža“ s „vlnitými vlasmi, ako korintské hlavné mesto“. Boothove vystúpenia na javisku jeho súčasníci často charakterizovali ako akrobatické a intenzívne fyzické, s tým, že skákal na javisko a vášnivo gestikuloval.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abraham Lincoln: A Biography. By <italic>Benjamin P. Thomas</italic>. (New York: Alfred A. Knopf. 1952. Pp. xiv, 548, xii. $5.75.)|url=http://dx.doi.org/10.1086/ahr/58.4.944|periodikum=The American Historical Review|dátum=1953-07|dátum prístupu=2021-03-15|issn=1937-5239|doi=10.1086/ahr/58.4.944}}</ref> Bol vynikajúcim šermiarom, hoci si jeho istý herecký kolega spomenul, že sa príležitostne dokázal porezať vlastným mečom.

Booth sa vydal na svoje prvé národné turné ako [[hlavný herec]] po ukončení divadelnej sezóny 1859 – {{--}}1860 v Richmonde vo Virgínii. Angažoval [[Philadelphia|filadelfského]] právnika Matthewa Canninga, aby mu slúžil ako agent. Do polovice [[60. roky 19. storočia|60. rokov 19. storočia]] hrával v mestách ako [[New York (mesto)|New York]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Chicago]], [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[St. Louis]], [[Columbus (Georgia)]], [[Montgomery (Alabama)]] a [[New Orleans]]. Kritik dramatického časopisu ''Philadelphia Press'' uviedol: „Bez toho, aby mal [jeho brat] Edwinovu kultúru a milosť, má pán Booth oveľa viac akcie, viac života a, ako si myslíme, prirodzenejšiu genialitu.“ V októbri 1860 bol Booth počas vystúpenia v meste [[Columbus (Georgia)|Columbus v štáte Georgia]] nešťastnou náhodou vo svojom hoteli postrelený, čo zanechalo ranu, o ktorej sa predpokladalo, že ukončí jeho život.<ref>{{Citácia periodika|titul="Right or Wrong, God Judge Me": The Writings of John Wilkes Booth.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2587769|periodikum=The Journal of Southern History|dátum=1999-02|dátum prístupu=2021-03-15|ročník=65|číslo=1|strany=186|issn=0022-4642|doi=10.2307/2587769|meno=Larry E.|priezvisko=Burgess|meno2=John|priezvisko2=Rhodehamel|meno3=Louise|priezvisko3=Taper}}</ref>

Keď sa [[12. aprílaapríl]]a [[1861]] začala občianska vojna, Booth hral v [[Albany (New York)|Albany v štáte New York]]. Hrdo obdivoval odchodu Juhu, ktorý verejne označil za „hrdinský“. To miestnych obyvateľov tak rozzúrilo, že požadovali pre neho zákaz pódiového vystupovania za „[[Vlastizrada|vlastizradné]] vyhlásenia“. Albanskí dramatickí kritici boli milší a dávali mu nadšené recenzie. Jeden ho označil za génia a pochválil jeho herecké výkony za to, že „nikdy nesklamal jeho majstrovské dojmy“. Keď v roku [[1862]] cez rozdelenú zem zúrila občianska vojna, Booth sa objavoval väčšinou v štátoch [[Únia (americká občianska vojna)|Únie]] a [[Pohraničné štáty (americká občianska vojna)|pohraničných štátoch]]. V januári hral v St. Louis hlavnú rolu v hre ''[[Richard III. (hra)|Richard III.]]'' a potom debutoval v [[Chicago|Chicagu]]. V marci sa prvýkrát predstavil v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V máji 1862 debutoval v Bostone; večer hrával v [[Bostonské múzeum (divadlo)|bostonskom múzeu]] v hrách ''Richard III.'' (12., 15. a 23. mája), ''Rómeo a Júlia'' (13. mája), ''Zbojníci'' (14. a 21. mája), ''Hamlet'' (16. mája), ''Odpadlíci'' (19. mája), ''Cudzinec'' (20. mája) a ''Lyonská dáma'' (22. mája). Po predstavení hry ''Richard III.'', ktoré sa konalo 12. mája, nazvala Bostonská recenzia ''Transcript'' nasledujúceho dňa Bootha „najsľubnejším mladým hercom na americkej scéne“.

[[25. november|25. novembra]] [[1864]] Booth vystúpil jediný krát so svojimi bratmi [[Edwin Booth|Edwinom]] a [[Junius Brutus Booth Jr.|Juniusom]] v jednej zásnubnej inscenácii ''[[Julius Caesar (Shakespeare)|Julius Caesar]]'' vo [[Winter Garden Theatre (1850)|Winter Garden Theatre]] v New Yorku. Zahral si [[Marcus Antonius|Marcusa Antonia]] a jeho brat Edwin mal väčšiu rolu Bruta v predstavení označovanom ako „najväčšia divadelná udalosť v histórii New Yorku“. Výťažok smeroval na sochu [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] pre [[Central Park]], ktorá stojí dodnes (2021). V januári 1865 účinkoval v Shakespearovej hre ''[[Rómeo a Júlia]]'' vo Washingtone a opäť získal pochvalné hodnotenia. ''[[Národný spravodajca]]'' označil Bootha ako [[Rómeo|Rómea]] za „najuspokojivejšie zo všetkých stvárnení tohto skvelého charakteru“, zvlášť ocenil scénu smrti. Booth sa posledné vystúpenie v jeho hereckej kariére vo Fordovom divadle [[18. marec|18. marca]] [[1865]], kde opäť hral vojvodu Pescara v ''Odpadlíkovi''.

Booth investoval časť svojho rastúceho bohatstva od začiatku 60. rokov 19. storočia do rôznych podnikoch, vrátane špekulácií s pôdou v bostonskej [[Back Bay (Boston)|časti Back Bay]]. Začal tiež obchodné partnerstvo s [[John A. Ellsler|Johnom A. Ellslerom]], manažérom Clevelandskej hudobnej akadémie, a s Thomasom Mearsom na vybudovanie ropných vrtov v severozápadnej Pensylvánii, kde sa ropný boom začal v auguste 1859 po objavení tamojšej ropy [[Edwin Drake|Edwinom Drakom]], pôvodne svoj podnik nazvali Dramatic Oil, ale neskôr ho premenovali na Fuller Farm Oil. Koncom roku [[1863]] investovali partneri do vrtov na ploche 12,7 ha pri [[Allegheny (rieka)|rieke Allegheny]] vo [[Franklin (Pensylvánia)|Frankline v Pensylvánii]]. Začiatkom roku [[1864]] mali pre Mearsovu manželku ťažobný ropný vrt hlboký 579 m s názvom Wilhelmina, ktorý denne vyťažoval 25 barelov (4 kL) ropy, čo sa potom považovalo za dobrý výťažok. Spoločnosť Fuller Farm Oil predávala akcie s prospektom, v ktorom bol známy herec známy ako „pán J. Wilkes Booth, úspešný a inteligentný operátor v ropných krajinách“. Partneri boli netrpezliví, aby zvýšili výkon vrtu, a pokúsili sa použiť výbušniny, ktoré vrt zničili a ukončili výrobu.

Booth už bol čoraz viac posadnutý zhoršujúcou sa situáciou Juhu v občianskej vojne a rozzúrilo ho Lincolnovo znovuzvolenie. Z ropného biznisu vystúpil [[27. november|27. novembra]] [[1864]] so značnou stratou svojej investície vo výške 6 000 dolárov (v prepočte na súčasný dolár to činí 100 514 dolárov).

Booth bol dôrazne proti [[Abolicionizmus v USA|abolicionistom]], ktorí sa usilovali o ukončenie otroctva v USA. Zúčastnil sa [[Obesenie|obesenia]] vodcu abolicionistov [[John Brown (abolicionista)|Johna Browna]] [[2. december|2. decembra]] [[1859]], ktorý bol popravený za vlastizradu, vraždu a podnecovanie povstania otrokov. Obvinenia vyplývali z jeho [[Razia Johna Browna na Harpers Ferry|razie]] vo federálnej [[Arzenál|zbrojnici]] v [[Harpers Ferry (Západná Virgínia)|Harpers Ferry vo Virgínii]] (od roku [[1863]] v [[Západná Virgínia|Západnej Virgínii]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=The Blue and the Gray|url=https://www.worldcat.org/oclc/25708889|vydavateľ=National Geographic Society|rok=1992|miesto=[Washington, D.C.]|isbn=0-87044-876-5|meno=Thomas B.|priezvisko=Allen}}</ref> Booth akurát trénoval v Richmondovom divadle, keď čítal v novinách o Brownovej nadchádzajúcej poprave.

[[Kategória:NarodeniaOsobnosti vUSA 1838anglického pôvodu]]

[[Kategória:Úmrtia v 1865Atentátnici]]