Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov: Rozdiel medzi revíziami

d
bez toho revertu úprav, pls.
(→‎Referencie: pridané; 1 referencia)
d (bez toho revertu úprav, pls.)
| region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region_type = Kraj
| district = [[Okres Bratislava I (okres)|Bratislava I]]
| commune_type = Mesto
| commune = [[Bratislava]]
| free = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| free_type = Cirkev
| free1 = [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]]
| free1_type = Zasvätenie
| free2 = [[Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha|Milosrdní bratia]], [[Bratislava]]
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov
| statistics = [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie Slovenského národného povstania]] 8 {{- -}}11
| statistics_type = Adresa
| website = [http://www.milosrdni.sk/ www.milosrdni.sk]
}}
 
'''Kostol Navštívenia Panny Márie''', ľudovo '''Kostol Milosrdných bratov''', je [[barok]]ová sakrálna stavba v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]] situovaná na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí Slovenského národného povstania]]. Kostol je súčasťou architektonického komplexu nemocnice a kláštora hospitálskej rehole [[Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha|Milosrdných bratov]].
 
== História stavby ==
V druhej polovici [[17. storočie|17. storočia]] sa na terajšom území Slovenska usadili príslušníci rehole Milosrdných bratov. Do Bratislavy prišli v roku [[1672]] na pozvanie vtedajšieho [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] [[Juraj Pohronec-SlepčianskySelepčéni|Juraja Selepčéniho]]. Mimo mestských hradieb, neďaleko [[Laurinská brána|Laurinskej brány]] si na darovaných pozemkoch postavili kostol s kláštorom a nemocnicu určenú pre pomoc nemajetným obyvateľom mesta (v súlade s poslaním rehole).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lenčiš | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Datovanie príchodu Milosrdných bratov do Spišského Podhradia a ich pôsobenie do polovice 18. storočia | periodikum = Notitiæ historiæ ecclesiasticæ | odkaz na periodikum = | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf#page=54 | issn = | vydavateľ = Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku | miesto = Ružomberok | dátum = | rok = 2016 | mesiac = | deň = | ročník = 5 | typ ročníka = roč. | číslo = 1 | typ čísla = č. | strany = 54 | dátum prístupu = 2021-06-15}}</ref>
| priezvisko = Lenčiš
| meno = Štefan
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = DATOVANIE PRÍCHODU MILOSRDNÝCH BRATOV DO SPIŠSKÉHO
PODHRADIA A ICH PÔSOBENIE DO POLOVICE 18. STOROČIA
| periodikum = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| odkaz na periodikum =
| rok = 2016
| mesiac =
| ročník =
| číslo =
| strany = 54
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| dátum prístupu = 2021-06-18
| issn = 1338-9572
| miesto = Ružomberok
}}</ref>
 
Komplex stavieb vydržal v takomto stave však iba do osemdesiatych rokov 17. storočia, kedy bol počas tureckých nájazdov vypálený.
 
Zásluhou viacerých dobrodincov bolo možné začať so stavbou nového kostola a kláštora. Významnú pomoc poskytol barón Ján Maholányi, ktorý z vlastných prostriedkov dal pre potreby rehole postaviť nový kostol. Základný kameň bol posvätený [[2. júlajúl]]a [[1690]] a stavba bola ukončená [[13. májamáj]]a [[1692]]. Po ukončení výstavby kostola kúpil kardinál [[Leopold Kolonič]] južne stojaci palác s cieľom výstavby nového kláštora. Vzhľadom na nepriaznivé okolnosti (kardinál Kolonič medzitým zomrel a v krajine vypuklo [[Povstanie Františka II. Rákociho|Rákociho povstanie]]) musela byť výstavba kláštora odložená. K jej realizácii prišlo až v rokoch [[1723 – ]]{{--}}[[1728]]. Celý komplex, v podobe akú poznáme dnes, tak dostavali po takmer štyridsiatich rokoch. Predlohou komplexu sa stala stavba materského kláštora milosrdných bratov vo [[Viedeň|Viedni]]. Bratislavský staviteľ však architektúru stavby prispôsobil miestnym danostiam a vytvoril pôsobivé architektonické dielo mimoriadne esteticky dotvárajúce tunajšie prostredie.
 
== Popis stavby ==
 
=== Exteriér ===
[[Obrázok:Kostol Navštívenia Panny Márie 06.jpg|right|thumb|V južnom krídle komplexu sa nachádza nemocnica]]Rozľahlý komplex je po celej šírke obrátený smerom do námestia. Dominantným prvkom je stavba kostola, ktorá vyniká medzi postrannými krídlami kláštora    jednoposchodovou stavbou s krížovou chodbou okolo uzavretého nádvoria. V južnej časti komplexu sa nachádza nemocnica. Za kláštorom sa rozprestierala zeleninová záhrada, ovocný sad a park.
 
Na fasáde chrámu i v rizalitoch bočných krídel sú kamenné barokové plastiky, ktoré nevznikli v jednej sochárskej dielni ani v rovnakom čase; najstaršie z nich sú sochy sv. Petra a sv. Pavla v dolných nikách na chrámovej fasáde a pravdepodobne ich vytvoril viedenský sochár Ján Schwanthaler.
 
=== Interiér ===
[[Obrázok:Ba-church of the friars of mercy.jpg|thumb|Interiér kostola]]
Jednoloďová stavba kostola svojím vybavením pripomína interiér [[rím]]skeho [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] kostola [[Kostol delnajsvätejšieho Gesùmena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|del Gesù]].
 
Zariadeniu interiéru kostola dominuje hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]]. Ide o stĺpovú architektúru so štítovým nadstavcom z rokov [[1735 – ]]{{--}}[[1737]]. Oltárny obraz ''Navštívenie Panny Márie'' je dielom nemeckého neskorobarokového maliara [[Martin Speer|Martina Speera]] (je takisto autorom oltárnych obrazov na bočných oltároch). Po stranách oltára sú plastiky štyroch svätcov    [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]], [[Svätý Zachariáš (otec Jána Krstiteľa)|svätého Zachariáša]], [[Svätý Joachim|svätého Joachima]] a [[Ján z Boha|svätého Jána z Boha]], zakladateľa rehole. V nadstavci oltára sú plastiky anjelov a sochy Boha Otca i Ducha Svätého v podobe holubice.
 
[[Obrázok:Ba-church of the friars of mercy.jpg|left|thumb|Interiér kostola]]Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov: oltár[[Svätá Barbora|svätej Barbory]] s plastikami [[SvätáĽudmila Ludmila(svätica)|svätej Ľudmily]] a [[Svätá Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], oltár svätého Jána z Boha so sochami [[Konštantín Filozof|svätého Cyrila]] a [[Svätý Metod (svätec)|svätého Metoda]], oltár [[Svätý Jozef|svätého Jozefa]] a oltár [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]]. Autorom oltárnych skulptúr je bratislavský sochár [[Alojz Rigele]].
 
Z polovice [[18. storočie|18. storočia]] pochádzajú oltáre Božského Srdca (pôvodne sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného) a Panny Márie; obraz Panny Márie je v rokokovom ráme.
 
V prvej polovici 18. storočia vznikla baroková [[kazateľnica]] s reliéfmi svätcov. Zaujímavým interiérovým doplnkom je mramorový náhrobok grófa O´Neila z roku [[1745]] od viedenského sochára [[Balthasar Ferdinand Moll|Balthasara Ferdinanda Molla]].
 
== Referencie ==
{{Referenciereferencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Projekt|commonscat=Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov}}
 
== Zdroje ==
* I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave'', Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
* A. Bagin, ''Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy'', Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
* I. Kušniráková, ''Bratislavský konvent milosrdných bratov v 17. {{-- }}18. storočí'' (str. 83 {{- -}}9, článok v Zborníku Mestského múzea v Bratislave XV., Bratislava, 2003, ISBN 80-969006-4-1)
 
{{Sakrálne stavby v Bratislave}}
29 822

úprav