Verzia z 11:55, 10. jún 2021 upraviť Andrej-airliner (diskusia \| príspevky) 32 524 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:18, 18. jún 2021 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 671 editací malé opravy Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Apollo Spacecraft diagram.jpg\|thumb\|250px\|Kozmická loď Apollo v štartovnom usporiadaní: lunárny modul, servisný modul a veliteľský modul]] '''Apollo''' je názov [[Kozmická loď\|kozmickej lode]], vyvinutej v rámci [[program Apollo\|programu Apollo]], ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident [[John Fitzgerald Kennedy]], bolo pristátie ľudí na [[Mesiac]]i pred rokom [[1970]] a ich bezpečný návrat na [[Zem]]. V kompletnej zostave táto loď odštartovala po prvýkrát 3. marca 1969 pri misii [[Apollo 9]].<ref name="MEK" /> Loď sa skladá troch hlavných častí: veliteľského modulu, servisného modulu a lunárneho modulu. Riadok 25: V strede pristávacieho stupňa je pristávací motor DPS ('''D'''escent '''P'''ropulsion '''S'''ystem). Je poháňaný palivom skladajúcim sa z 50 % asymetrického [[dimethylhydrazín]]u a 50 % [[hydrazín]]u. Maximálny ťah motora je 4 380 kp. Štartovací motor APS ('''A'''scent '''P'''ropulsion '''S'''ystem) dokáže vo [[vákuum\|vákuu]] vyvinúť maximálny ťah 1 590 kp. Ťah obidvoch motorov bolo možné regulovať. Na stabilizáciu lode slúžili dva nezávislé stabilizačné systémy, každý o ôsmimi motormi. Za normálnych podmienok pracujú oba systémy paralelne, v prípade núdze je však možné loď stabilizovať iba jedným z nich. Elektrickú energiu lunárnemu modulu na rozdiel od veliteľského a servisného dodávajú [[zinok]]-[[striebro\|strieborné]] ~~palivové články~~batérie, pretože sú ľahšie a spoľahlivejšie ako vodíkovo-kyslíkové palivové články. Štyri ~~články~~batérie sú v pristávacom, ~~dva~~dve v štartovacom stupni. Od misie [[Apollo 15]] niesol lunárny modul na povrch aj elektrické vozidlo ''Lunar Rover'', ktoré umožnilo astronautom prejsť väčšie vzdialenosti po povrchu Mesiaca. Malo hmotnosť 217 kg<ref name="MEK" >{{Cite book Riadok 32: \| publisher = Mladá fronta, Praha \| year = 1982 }}</ref> a k lunárnemu modulu sa ~~pripíjalo~~pripájalo zboku. === Nezrealizované doplnky === Riadok 50: [[Súbor:Apollo Pad Abort Test -2.jpg\|right\|thumb\|220px\|Zapálené motory záchrannej veže nesú oddelenú kabínu – veliteľský modul pri jednom z testov]] V štartovacej konfigurácii pri lete k Mesiacu jebola najvyššou časťou lode [[Únikový systém\|záchranná veža LES (Launch Escape System)]]. ~~Skladá~~Skladala sa z troch motorov vo valcovitom puzdre, ktoré má dĺžku 4,7 metra. K veliteľskému modulu jebola ~~pripojený~~pripojená pomocou štvorhrannej, 3 metre dlhej vežovitej konštrukcie z [[titán]]ových rúrok. Motor jebol zakončený 4 tryskami, ktoré súboli sklonené o 35° k osi motora. Motor jebol schopný vyvinúť ťah 70 Mp po dobu 8 sekúnd. Záchranná veža ~~slúži~~slúžila na to, aby sa v prípade havárie nosnej rakety mohol veliteľský modul s posádkou dostatočne vzdialiť od rakety a bezpečne pristáť. Pri pilotovaných letoch nebolo toto zariadenie nikdy použité. Pod LES sa ~~nachádza~~nachádzal veliteľský modul CM a hneď pod ním servisný modul SM. Ešte nižšie sa nachádzal lunárny modul LM umiestnený v lôžku 3. stupňa rakety. Nasledoval 2. stupeň a 1. stupeň rakety. === Raketa Saturn V ===

Apollo (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami