Svidník (okres): Rozdiel medzi revíziami

Takého pomery pretrvali až do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a tá ich ešte zhoršila. V septembri [[1914]] Dukliansky priesmyk prekročili bojové jednotky ruských vojsk. V [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskydách]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpatoch]] vôbec prebiehali ťažké, zničujúce boje, kde neraz sa ocitol muž proti mužovi. Výrazne sa tu prejavilo slovanské cítenie obyvateľstva a sympatie voči bojujúcim vojakom 8. ruskej armády [[Alexej Alexejevič Brusilov|generála A. A. Brusilova]]. Situácia sa ešte zhoršila, keď v Stropkove vypukol medzi rakúsko-uhorskými vojakmi zničujúci mor. Ustupujúce jednotky cisársko-kráľovskej armády [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] podpálili Svidník. V okolí Svidníka, na Čiernej hore sú dodnes zreteľné stopy ťažkých bojov z rokov 1914.

 

 

V roku [[1932]] boli organizované v okrese hladové pochody nezamestnaných a maloroľníkov. 11. mája 1932 usporiadali demonštráciu maloroľníci v obci Mlynárovce. Z tejto demonštrácie bola vyslaná deputácia v ktorej boli sformované požiadavky roľníkov a predložené na obvodný notársky úrad do Hrabovčíka. Podobné demoštrácie sa konali v Miroli, Kožuchovciach, Krajnej Poľane, Pstrine a Mestisku. V priebehu roka sa do hnutia zapojilo v okrese deväť obcí. Požadovali zníženie daňového bremena, zastavenie exekúcií a vytvorenie nových pracovných príležitostí. V rokoch [[1933]]{{--}}[[1938]] boli protestné akcie na pílach v krajnej Poľane, a Kapišove. Nová republika za svoju krátku existenciu sociálne pomery nezlepšila. Priemysel v okrese nebol žiadny ani sa nerozvíjal. Okres naďalej patril medzi najzaostalejšie a najbiednejšie v Česko-Slovensku. Pomoc vojnou postihnutým obciam bola nedostatočná a obyvateľstvo sa ocitlo vo finančnej tiesni. Okres zachvátila vysťahovalecká horúčka, boli odhalené veľké podvody pi kolkovaní peňazí z obdobia monarchie. V obciach sa rozvíjalo košikárstvo, podomový obchod a ďalšie drobné živnosti na obživu nepostačovali. Nízke výnosy a celkovo extenzívny charakter poľnohospodárskej výroby, hlavného zamestnania obyvateľstva, negatívne odrazili v jeho zdravotnej situácii. Prudko sa šírili infekčné choroby. V roku [[1936]] obyvateľstvo zasiahla epidémia škvrnitého týfusu. Veľmi vysoká bola dojčenská úmrtnosť. Jej priemerná výška 166 promile v rokoch 1922{{--}}1936 vysoko prekračovala celoštátny a celoslovenský priemer. V okrese bol kritický nedostatok zdravotníckych pracovníkov, nenachádzal sa tu žiaden liečebný ústav. Roku [[1926]] tu pôsobili iba dvaja lekári, v roku [[1935]] štyria. Tento stav pretrval až do oslobodenia. Obyvateľstvo sužovali časté požiare, najmä v tridsiatych rokoch (''Okres Svidník, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1989)''