Džódhpur: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorené prekladom stránky „Džódhpur“ Značky: bez zdroja preklad obsahu Překlad 2 |
d Doplnil som odkazy v dátumoch |
||
Riadok 1:
{{Infobox sídlo|vlajka=|znak=|mapa=|rozloha=95,50|starosta=Dr. Om Kumari Gehlot|web=jodhpur.rajasthan.gov.in|PSČ=342001}}'''Džódhpur''' je druhým najväčším mestom v indickom štáte [[Radžastan]]. Žije v ňom viac ako 1 000 000 obyvateľov. Predtým to bolo hlavné mesto kráľovstva [[Márvár]]. Džódhpur je populárna turistická destinácia. Pre turistov ponúka k videniu mnoho palácov, pevností a chrámov. Je situovaný v prekrásnej, i keď drsnej krajine na východnom okraji [[Thárská púšť|Thárskej púšte]].
Mesto býva označované ako "slnečné mesto" pre svoje slnečné počasie, ktoré až na výnimky v oblasti vládne po celý rok. Občas býva tiež nazývané "modrej mesto," a to pre modrú farbu väčšiny domov v starej časti mesta. Džódhpur leží blízko geografického stredu [[Radžastan|Rádžasthán]], čo ho robí výhodnou základňou pre výlety v tejto oblasti. Vďaka svojej strategickej polohe tiež hostí silnú leteckú základu indickej armády a ďalšie vojenské jednotky.
Riadok 6:
Táto oblasť bola zhruba od 6. do 12. storočia súčasťou Gurdžar - Pratiharskej ríše.
[[Súbor:Meherangarh_Fort_1.jpg|vľavo|náhľad| Pevnosť Mehrangarh]]
Samotný Džódhpur bol založený roku [[1459]] Rao (kráľom) Džódhou, vodcom rádžputského klanu Rathore. Rao Džódha dobyl okolitú oblasť a založil tak štát, ktorý dostal meno [[Márvár]]. Pôvodným hlavným mestom jeho panstva bol susedné Mandor, ale ešte za života Rao Džódhy prevzal túto úlohu Džódhpuru. Mesto malo už vtedy strategicky významnú polohu na ceste spájajúcej [[Dillí]] a [[Gudžarát]]. Z tejto výhodnej polohy mesto ťažilo, najmä vďaka kvitnúcemu obchodu s ópiom, meďou a hodvábom, ďatľami a kávou. Neskôr sa krajina stala vazalským štátom [[Mughali|mughalského panstva]], udržala si však istú mieru autonómie. Niekoľko džódhpurských kráľov sa v mughalskej armáde preslávilo ako generáli, napríklad maharadža [[Džasvant Singh]]. Obyvatelia Džódhpuru zo styku s Mughalov ťažili, najmä vďaka Mughalom sa k nim dostávali novinky z okolitého sveta, nové umelecké alebo architektonické štýly, a nové príležitosti sa chopili aj miestni obchodníci, ktorí začali exportovať svoj tovar do celej severnej Indie.
Roku [[1679]] došlo k veľkému sváru a bojom o vládu nad mestom aj štátom a krajinu začal priamo spravovať nový mughalský cisár [[Aurangzeba]]. Po jeho smrti v roku [[1707]] sa na trón vrátil právoplatný panovník, ale džódhpurský dvor bol natoľko oslabený intrigami, že namiesto využitia okolností pre čo najväčší prospech štátu oficiálne pozval do krajiny vojská susedných Marathov. Vodca ich vojská do Džódhpuru vstúpil roku [[1755]], ale čoskoro po príchode sa stal obeťou atentátu. Tým paradoxne získal Džódhpuru na krátku dobu nezávislosť, ale čoskoro moc nad celou oblasťou opäť prevzali Mughalovia. Po ich oslabení tento štát dobrovoľne uzavrel spojeneckú alianciu s Britmi a stal sa súčasťou Britskej Indie. Toto obdobie prinieslo Džódhpuru dlho očakávanú stabilitu, územia vtedajšieho štátu Džódhpuru sa nebývalo rozrástlo (23 543 m <sup>2</sup> a populácie 4 473 759 v roku [[1901]]) a Džódhpur sa stal najväčším a najbohatším centrom v oblasti.
| |||