Meru (číslo): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rozšírenie obsahu |
Bez shrnutí editace Značky: sekcia Referencie odstránenie údržbovej šablóny |
||
Riadok 1:
'''Meru''' je zastaraná slovenská nesklonná [[číslovka]], ktorá bola synonymom číslovky [[štyridsať]]. V dávnejších textoch sa vyskytovala aj v podobe sklonného podstatného mena '''mera'''; tvar meru vznikol ustrnutím akuzatívu tohto pôvodného slova mera. Slovo meru pochádza zo stredoslovenských nárečí. <ref>meru. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=HS>mera. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=Kot>KOTULIČ, Izidor. Význam, rozšírenie a pôvod slova meru. In: Slovenská reč 2/1967 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1967/2/sr1967-2-lq.pdf] (Poznámka: V čase písania článku jeho autor ešte nemal k dispozícii všetky doklady k slovu meru, ktoré boli neskôr zapracované napr. do HSSJ)</ref>
==Meruôsmy ==
Dnes sa slovo meru používa už len vo adjektíve ''meruôsmy'' (=štyridsiaty ôsmy) v spojeniach [[meruôsmy rok]] (=rok 1848) a [[meruôsme roky]]/staršie:[[roky meruôsme]] (=revolúcia 1848-1848). <ref>meru. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, S. 332</ref><ref>meruôsmy. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref>meruôsmy. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>Čo znamená spojenie meruôsme roky?. In: Jazyková poradňa SME [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/831/]</ref>
== Dejiny ==
Najstaršie doklady slova meru sú zo 16. storočia, pričom v nich vzhľadom na použitý pád môže ísť len o vyskloňované slovo mera: napríklad doklad z Opatoviec (1554: predal dom za meru zlatých), z Mošoviec (1568: posslite wicze ness meru ryb), či z Hronského Beňadika (1575: na to ste mi nezaplatili meru zlatých). V dokladoch zo 17. storočia vidno aj prípady, kde je základný tvar slovo mera: napríklad v doklade z Martina (1623: od mery let chodjewal cez horu) alebo v doklade z neznámeho miesta (1646: dal sem do zalohu (zem) w pjatj a mere zlatjch).<ref name=Kot/><ref name=HS/>
Podľa Kotuliča 1967: ''"Podlá výsledkov dotazníkovej akcie V. Vážneho, organizovanej v 30. rokoch v rámci Jazykovedného odboru Matice slovenskej, sa nesklonné slovko meru vo význame základnej číslovky „štyridsať" a ako prvá časť zloženej radovej číslovky štyridsiaty vyskytuje výlučne iba na stredoslovenskej nárečovej oblasti (na západe približne po čiaru Zlaté Moravce — Prievidza, na východe zhruba po čiaru Jelšava — Štrba). V odpovediach získaných pri tejto dotazníkovej akcii sa však už veľmi často stretávame s poznámkou, že slovo meru sa vyskytuje už len v reči starej generácie. Z toho vyplýva, že v stredoslovenských nárečiach treba dnes slovo meru ( = 40) hodnotiť ako archaický prvok v porovnaní so štylisticky neutrálnou a bežnejšou podobou štyridsať,"''
== Zdroje ==
▲''"Podlá výsledkov dotazníkovej akcie V. Vážneho, organizovanej v 30. rokoch v rámci Jazykovedného odboru Matice slovenskej, sa nesklonné slovko meru vo význame základnej číslovky „štyridsať" a ako prvá časť zloženej radovej číslovky štyridsiaty vyskytuje výlučne iba na stredoslovenskej nárečovej oblasti (na západe približne po čiaru Zlaté Moravce — Prievidza, na východe zhruba po čiaru Jelšava — Štrba). V odpovediach získaných pri tejto dotazníkovej akcii sa však už veľmi často stretávame s poznámkou, že slovo meru sa vyskytuje už len v reči starej generácie. Z toho vyplýva, že v stredoslovenských nárečiach treba dnes slovo meru ( = 40) hodnotiť ako archaický prvok v porovnaní so štylisticky neutrálnou a bežnejšou podobou štyridsať,"'' píše o slovku meru Izidor Kotulič v časopise Slovenská Reč v roku 1967.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SLOVENSKÁ REČ 2! časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - PDF Free Download|url=https://adoc.pub/slovenska-re-2-asopis-pre-vyskum-a-kulturu-slovenskeho-jazyk.html|vydavateľ=adoc.pub|dátum prístupu=2021-06-22|jazyk=en}}</ref>
{{Referencie}}
[[Kategória:Čísla]]
| |||