Verzia z 11:03, 30. jún 2021 upraviť 90.64.201.185 (diskusia) Zdroj https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Luter%C3%A1nstv%C3%AD Značky: na kontrolu bez zdroja vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:04, 30. jún 2021 upraviť vrátiť 90.64.201.185 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 2: [[Súbor:Lutherrose.svg\|náhľad\|[[Martin Luther\|Lutherova]] ruža]] '''Luteránstvo, luteranizmus''' alebo '''luterstvo''' (príslušník sa nazýva ''luterán'') je [[Kresťanstvo\|kresťanské]] [[Protestantizmus\|protestantské]] hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu [[Martin Luther\|Martina Luthera]], [[Philipp Melanchthon\|Philippa Melanchthona]] a luteránskej [[Reformácia\|reformácie]]. Luteranizmus je rozšírený po celom svete, no najhlbšie korene má v [[Nemecko\|Nemecku]] a [[Škandinávia\|Škandinávii]]. Niekedy bývajú označovaní ako ''evanjelici'' (všeobecne ako ostatní [[Protestantizmus\|protestanti]]). Luteranizmus je najstarším [[Protestantizmus\|protestantským]] smerom. Luteráni veria v jedného Boha v troch osobách: [[Boh Otec\|Otec]], [[Ježiš Kristus\|Syn]] a [[Duch Svätý]]. Prameň viery je [[Biblia]] zložená zo [[Starý zákon\|Starého]] a [[Nový zákon\|Nového zákona]] a jej správne vysvetlenie je [[Augsburské vyznanie]]. Zásadný vieroučný text sú tzv. Symbolické knihy (''[[Augsburské vyznanie]]'', ''Apológia'', ''Šmalkaldské články'', ''Malý Lutherov katechizmus,'' ''Veľký Lutherov katechizmus, Traktát o primáte a moci pápeža a Formula svornosti'') [[Spása]] je možná jedine dôverou v Kristovo milosrdenstvo a ľútosťou nad hriechom. Ovocím viery však musia byť skutky. Vyznávajú tri historické vyznania: [[Apoštolské vyznanie viery\|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery\|Nicejsko-carihradské]] a [[Atanaziánske vyznanie viery\|Atanáziánske]]. Za sviatosti považujú dva obrady: [[Sviatosť krstu\|krst]] a [[Eucharistia\|Večeru Pánovu]]. Prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej chápu ako reálnu. [[Spoveď]] je osobná aj hromadná. Svätých si ctia ale nemodlia sa ku nim. [[Celibát]] [[Kňaz\|kňazov]] aj [[Biskup\|biskupov]] je dobrovoľný. Niektorý luteráni ordinujú za kňazov aj ženy. Odmietajú [[pápežstvo]], [[pelagianizmus]], [[odpustky]], modlitbu k svätým a iné. Niektorý luteráni [[Sviatosť kňazstva\|ordinujú]] [[Kňaz\|kňazov]] a [[Biskup\|biskupov]] v apoštolskej postupnosti. V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti [[Biblia\|Božieho Slova]] a vysluhovaním [[Sviatosť\|sviatostí]].

Luteránstvo: Rozdiel medzi revíziami