Verzia z 16:57, 20. jún 2021 upraviť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 256 editací →‎Hudobná kariéra: fix2 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:35, 1. júl 2021 upraviť vrátiť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 256 editací →‎1960–1970: The Beatles: rozšírenie a úprava podľa enwiki Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 43: McCartneyho otec bol trúbkar a klavirista. V 20. rokoch mal [[Džez\|džezovú]] kapelu, ktorá sa nazývala Jim Mac's Jazz Band. V prednej miestnosti mali [[Klavír\|piano]] (vzpriamený klavír). Viedol svojich synov k tomu aby boli muzikanti. Radil Paulovi, aby chodil na hodiny klavíra. no on sa však radšej učil len podľa sluchu.{{sfn\|Miles\|1997\|pp=22–23}} Keď mal Paul 11 rokov, jeho otec ho nahovoril, aby sa zúčastnil konkurzu do speváckeho zboru Liverpoolskej katedrály, no neprijali ho. McCartney potom nastúpil zboru v kostole sv. Barnabáša v Mossley Hill.<ref>{{cite book \|last=Welch \|first=Chris \|date=1984 \|title=Paul McCartney: The Definitive Biography \|location=London \|publisher=Proteus Books \|page=18 \|isbn=978-0-86276-125-7 \|author-link=Chris Welch }}</ref> Na štrnáste narodeniny dostal McCartney od otca poniklovanú trúbu. Potom ako sa vďaka [[Rádio Luxembourg\|rádiu Luxembourg]] stal populárnym [[Rokenrol\|rock and roll]], Paul vymenil trúbu za [[Akustická gitara\|akustickú gitaru]] L15 Framus Zenith (model 17). Chcel totiž vedieť popri hre na hudobný nástroj aj spievať.<ref>{{harvbz\|Miles\|1997\|p=21}}: Jim gave McCartney a nickel-plated trumpet which was later traded for a Zenith acoustic guitar; {{harvbz\|Spitz\|2005\|p=86}}: when rock and roll became popular on Radio Luxembourg.</ref> Paul McCartney je [[ľavák]]. Bolo pre neho ťažké hrať na gitare pre pravákov, ale potom, čo si všimol plagát propagujúci koncert [[Slim Whitman\|Slima Whitmana]], uvedomil si, že Whitman hrá ľavou rukou tak, že si na gitare obráti poradie strún.{{sfn\|Miles\|1997\|p=21}} Svoju prvú pieseň, „I Lost My Little Girl“, Paul McCartney zložil na gitare Zenith, ďalšia z prvých jeho vtedajších melódií, ktorú zložil na klavíri, bola prvotnou verziou piesne „[[When I Sixty-Four]]“. Hudobne bol Paul McCartney ovplyvnený americkým [[rhythm and blues]] a jeho školským idolom sa stal [[Little Richard]]. Prvá pieseň, ktorú Paul McCartney v rámci talentovej súťaže prázdninových táborov Butlin's Filey verejne zahral bola jeho „[[Long Tall Sally]]“.<ref>{{harvbz\|Harry\|2002\|pp=509}}: McCartney: "The first song I ever sang in public was "Long Tall Sally"., 533–534: Harry: "Long Tall Sally", was "The first number Paul ever sang on stage".</ref> == Hudobná kariéra == === 1957–1960: The Quarrymen === Řádek 53 ⟶ 51: === 1960–1970: The Beatles === {{Hlavný článok\|The Beatles}} [[Súbor:Paul McCartney Headshot (cropped).jpg\|left\|thumb\|upright\|McCartney v roku 1964]] V období pôsobenia v Hamburgu, po odchode pôvodného basového gitaristu [[Stuart Sutcliffe\|Stuarta Sutcliffa]] sa [[Basová gitara\|basgitaristom]] skupiny stal Paul McCartney. Paul pôsobil v skupine [[The Beatles]] až do ich rozpadu v roku [[1970]]. Po smrti manažéra skupiny [[Brian Epstein\|Briana Epsteina]], sa stal nepísaným vodcom kapely. Medzi jeho najlepšie a najznámejšie piesne tejto éry patrí ''Eleanor Rigby'' ([[1966]]), ''Can't Buy Me Love'' ([[1964]]), ''Penny Lane'' ([[1967]]), ''Michelle'' ([[1965]]), ''Blackbird'' ([[1968]]), ''All My Loving'' ([[1963]]), ''Oh Darling'' ([[1969]]), ''Let It Be'' ([[1970]]) a predovšetkým ''Hey Jude'' ([[1968]]) a ''Yesterday'' ([[1965]]).▼ V roku 1961 Stuart Sutcliffe od The Baeatles odišiel a McCartney sa, bez ohľadu na to či má o to záujem, stal v kapele basgitaristom.<ref>{{harvbz\|Miles\|1997\|p=74}}: McCartney: "Nobody wants to play bass, or nobody did in those days".;{{harvbz\|Gould\|2007\|p=89}}: On McCartney playing bass when Sutcliffe was indisposed., {{harvbz\|Gould\|2007\|p=94}}: "Sutcliffe gradually began to withdraw from active participation in the Beatles, ceding his role as the group's bassist to Paul McCartney".</ref> Keď boli v Hamburgu, nahrávali po prvý raz aj profesionálne. Na nahrávke singlu „My Bonnie“ od anglického speváka [[Tony Sheridan\|Tonyho Sheridana]] sú označení ako jeho sprievodná kapela, ktorú nazvali The Beat Brothers.{{sfn\|Spitz\|2005\|pp=249–251}} Toto nahrávanie na nich upriamilo pozornosť [[Brian Epstein\|Briana Epsteina]], ktorý sa stal kľúčovou postavou v ich ďalšom vývoji a v napredovaní ich komerčného úspechu. Epstein sa ich manažérom stal v januári 1962.{{sfn\|Miles\|1997\|pp=84–88}} V auguste sa k nim pripojil [[Ringo Starr]] a skupina mala svoj prvý hit „[[Love Me Do]]“, ktorý sa stal populárnym v Spojenom kráľovstve v roku 1963 a o rok neskôr aj v SPojených štátoch. Hystéria fanúšikov ich kapely sa stala známou ako „[[Beatlemánia]]“ a tlač niekedy označovala McCartneyho ako „roztomilého Beatle“.<ref>{{harvbz\|Lewisohn\|1992\|p=59}}: "Love Me Do", {{harvbz\|Lewisohn\|1992\|p=75}}: Replacing Best with Starr., {{harvbz\|Lewisohn\|1992\|pp=88–94}}: "Beatlemania" in the UK., {{harvbz\|Lewisohn\|1992\|pp=136–140}}: "Beatlemania" in the US; {{harvbz\|Miles\|1997\|p=470}}: the cute Beatle; {{harvbz\|Spitz\|2005\|p=330}}: Starr joining the Beatles in August 1962.</ref> McCartney bol spolu s Lennonom spoluautorom mnohých ich vtedajších najväčších hitov, napríklad aj „[[I Saw Her Standing There]]“, „[[She Loves You]]“, „[[I Want to Hold Your Hand]]“ (1963) a „[[Can't Buy Me Love]]“ (1964).<ref>For song authorship see: {{harvbz\|Harry\|2002\|p=90}}: "Can't Buy Me Love", {{harvbz\|Harry\|2002\|p=439}}: "I Saw Her Standing There"; {{harvbz\|Harry\|2000a\|pp=561–562}}: "I Want to Hold Your Hand"; and {{harvbz\|MacDonald\|2005\|pp=66–68}}: "I Saw Her Standing There", {{harvbz\|MacDonald\|2005\|pp=83–85}}: "She Loves You", {{harvbz\|MacDonald\|2005\|pp=99–103}}: "I Want to Hold Your Hand", {{harvbz\|MacDonald\|2005\|pp=104–107}}: "Can't Buy Me Love", {{harvbz\|MacDonald\|2005\|pp=171–172}}; For release dates, US and UK peak chart positions of the preceding songs see: {{harvbz\|Lewisohn\|1992\|pp=350–351}}.</ref> ▲~~V období pôsobenia v Hamburgu, po odchode pôvodného basového gitaristu [[Stuart Sutcliffe\|Stuarta Sutcliffa]] sa [[Basová gitara\|basgitaristom]] skupiny stal Paul McCartney.~~ Paul pôsobil v skupine [[The Beatles]] až do ich rozpadu v roku [[1970]]. Po smrti manažéra skupiny [[Brian Epstein\|Briana Epsteina]], sa stal nepísaným vodcom kapely. Medzi jeho najlepšie a najznámejšie piesne tejto éry patrí ''Eleanor Rigby'' ([[1966]]), ''Can't Buy Me Love'' ([[1964]]), ''Penny Lane'' ([[1967]]), ''Michelle'' ([[1965]]), ''Blackbird'' ([[1968]]), ''All My Loving'' ([[1963]]), ''Oh Darling'' ([[1969]]), ''Let It Be'' ([[1970]]) a predovšetkým ''Hey Jude'' ([[1968]]) a ''Yesterday'' ([[1965]]). V roku 1967 začal Paul (ako aj ostatní členovia skupiny) užívať vo väčšej miere drogy a o rok neskôr celá skupina odcestovala do [[India\|Indie]], aby tam meditovala. Paul točil v tomto období [[underground]]ové filmy a experimentoval s elektronickou hudbou. Výsledkom tohto snaženia je aj film ''Magical Mystery Tour'' plný psychedelických obrazcov a výjavov, v ktorých vystupovali členovia [[The Beatles]]. Řádek 61 ⟶ 62: V apríli [[1970]] Paul McCartney verejne oznámil, že skupinu Beatles opúšťa, ostatní ho nasledujú a všetci členovia si chcú založiť svoje vlastné hudobné skupiny. === 1970–1981: Wings === Paul naučil manželku Lindu hrať na klávesy a angažoval ju v svojej novej skupine [[Wings]], založenej v roku [[1971]]. Prvú spoločnou prácou bola pieseň ''Another Day''. Aj keď hudobní kritici Lindu kritizovali za jej spev i hru, [[Wings]] získali mnoho cien [[Grammy]] a v 70. rokoch boli veľmi úspešní.

Paul McCartney: Rozdiel medzi revíziami