Tridsaťročná vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 14:
Ferdinand teraz prijal [[reštitučný edikt]], ktorý vyžadoval vrátenie všetkého majetku odobratého katolíckej cirkvi od roku 1555. Táto implementácia by podkopala protestantských vládcov v severnom a strednom Nemecku vrátane švédskeho kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva Adolfa]], ktorý v roku 1630 napadol ríšu podporený francúzskymi dotáciami. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov [[Švédske impérium|Švédi]] a ich [[Heilbronnská liga|nemeckí spojenci]] dosiahli sériu víťazstiev nad ríšskymi vojskami, a to aj napriek Gustávovej smrti pri [[Bitka pri Lützene (1632)|Lützene]] v roku 1632. Po porážke pri [[Bitka pri Nördlingene (1634)|Nördlingene]] v roku 1634 však švédski nemeckí spojenci podpísali s Ferdinandom v roku 1635 [[Pražský mier (1635)|pražský mier]]. Stiahol edikt a zaručil nemeckým vládcom politickú a náboženskú autonómiu; na oplátku sa vzdali spojenectva s vonkajšími mocnosťami, ako je Švédsko, a dohodli sa, že spoja svoje jednotky do jednej [[Armáda Svätej rímskej ríše|ríšskej armády]].
Keď bolo Švédsko izolované, začali mierové rozhovory s cisárom, až kým strach z následného zvýšenia habsburskej moci neviedol Francúzsko k priamemu zásahu do konfliktu. V apríli 1635 sa dohodli na [[Compiègndká zmluva (1635)|obrannom spojenectve so Švédskom]] proti Ferdinandovi, potom v máji vyhlásili [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)|Španielsku vojnu]]. Hoci francúzsko-španielska vojna pokračovala až do roku 1659, boje v Nemecku sa skončili mierom z roku 1648, ktorého hlavné ustanovenia zahŕňali ratifikáciu pražských podmienok Ferdinandom a prijatie holandskej nezávislosti Španielskom. Oslabením Habsburgovcov vo vzťahu k Francúzsku a jeho spojencom konflikt zmenil európsku [[Mocenská rovnováha (medzinárodné vzťahy)|mocenskú rovnováhu]] a pripravil pôdu pre vojny [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]]
== Štrukturálne pôvody ==
[[Passauský mier]] z roku 1552 ukončil [[Šmalkaldská vojna|šmalkaldskú vojnu]] medzi [[Protestantizmus|protestantmi]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]] vo [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríši]], zatiaľ čo [[augsburský mier]] z roku 1555 sa pokúsil zabrániť budúcemu konfliktu stanovením existujúcich hraníc. Podľa princípu ''[[cuius regio, eius religio]]'', boli štáty buď [[Luteránstvo (kresťanský smer)|luteránskymi]], neskôr najbežnejšou formou protestantizmu, alebo katolíckymi, založenými na náboženstve ich vládcu. Ďalšie ustanovenia chránili podstatné náboženské menšiny v mestách ako Donauwörth a potvrdzovali luteránske vlastníctvo majetku prevzatého od katolíkov od Passauského mieru.
Dohodu čoraz viac podkopávala expanzia protestantizmu za ustanovené hranice z roku 1555, a to aj v silne katolíckych oblastiach, v ktorých vládli Habsburgovci. Druhým zdrojom konfliktov bol rast reformovaných vierovyznaní neuznaných Augsburgom, najmä [[kalvinizmus]], čo bola teológia, na ktorú sa luteráni aj katolíci dívali s rovnakou nevraživosťou. Nakoniec, náboženstvo bolo čoraz viac nahradzované ekonomickými a politickými cieľmi; Luteránske [[Saské kurfirstvo|Sasko]], [[Dánsko-Nórsko]] a [[Švédske impérium|Švédsko]] súperili medzi sebou a kalvínsky [[Brandenbursko-Prusko|Brandenburg]] o [[Baltský námorný obchod (1400 - 1800)|pobaltský obchod]].
== Bojujúce strany ==
| |||