Verzia z 11:18, 21. jún 2020 upraviť 213.81.171.172 (diskusia) →‎Dejiny jednotky: gramatické úpravy Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:43, 4. júl 2021 upraviť vrátiť Rios (diskusia \| príspevky) 8 254 editací úpravy a rozšírenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Schnelle_Division_1941_1942.jpg\|náhľad\|vpravo\|Znak Rýchlej divízie]] '''Rýchla divízia''' bola [[motorizované vojsko\|motorizovaná]] [[prvá Slovenská republika\|slovenská]] [[divízia (vojenská jednotka)\|divízia]] bojujúca na [[Veľká vlastenecká vojna\|východnom fronte]] na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio\|Osi]]. Rýchla divízia vznikla [[23. júl]]a [[1941]] po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu reorganizovali na 1. pešiu divíziu a 1. technickú divíziu.<ref name=SA-WW2> {{citácia knihy \| meno = Tomáš \| priezvisko = Klubert \| titul = Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom \| vydavateľ = Perfekt a.s. a Ústav pamäti národa \| miesto = Bratislava \| rok = 2016 \| počet strán = 445 \| }}</ref> == Predchodcovia Rýchlej divízie == '''Rýchla divízia''' bola [[motorizované vojsko\|motorizovaná]] [[prvá Slovenská republika\|slovenská]] [[divízia (vojenská jednotka)\|divízia]] bojujúca na [[Veľká vlastenecká vojna\|východnom fronte]] na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio\|Osi]].Od 1. augusta do 27. novembra 1941 velil Rýchlej divízii nasadenej v ZSSR plk. [[Jozef Turanec]]. Potom divízii velil plk. [[Augustín Malár]], potom znova gen. Turanec, nakonci jej velil gen.[[Štefan Jurech]]. Rýchla divízia vznikla [[23. júl]]a [[1941]] po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Rýchla skupina vznikla už [[23. jún]]a 1941. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu označovali aj 1. pešia alebo 1. technická divízia. === Rýchla skupina === V súvislosti s napadnutím [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]] [[Nacistické Nemecko\|nacistickým Nemeckom]] a zmluvnými záväzkami [[Slovenská republika (1939 – 1945)\|Slovenskej republiky]] voči Nemecku bola rozkazom ministra národnej obrany [[Generál\|generála]] [[Ferdinand Čatloš\|Čatloša]] vytvorená [[22. jún]]a 1941 Rýchla skupina. Veliteľom Rýchlej skupiny bol [[plukovník]] generálneho štábu [[Rudolf Pilfousek]]. Už [[23. jún]]a 1941 bola podriadená veliteľstvu 17. armády skupiny armád ''Juh''.<ref name=SA-WW2></ref> ~~== Organizácia ==~~ Stav Rýchlej skupiny [[25. jún\|25. júna]] [[1941]] pri prekročení sovietskych hraníc.<br /> Spolu mala 59 dôstojníkov, 27 poddôstojníkov, 1824 vojakov. Řádek 9 ⟶ 11: * ''2. jazdecký priezvedný oddiel'' - cyklistická rota, rota ťažkých zbraní, guľometná čata * ''Motorizovaný peší prapor'' - 2. prápor 6. pešieho pluku, 3 roty pechoty, guľometná rota, čata protitankových kanónov, batéria 75mm diel, ženíjna čata * ''1. delostrelecký oddiel'' - 1. oddiel 11. delostreleckého pluku, 3 batérie 100mm diel vz. 30, ~~rádiova~~rádiová čata * ''Spojovacia rota'' * ''Prápor útočnej vozby'' - 2 roty protitankových kanónov (9 ks 37mm protitankových kanónov), štábna rota, 2. a 3. tankoví rota (celkovo 30 tankov [[LT-35]], 10 tankov [[LT-38]] a 7 tankov [[LT-40]]) === Rýchla brigáda === Rýchla skupina bola [[7.júl]]a 1941 reorganizovaná na Rýchlu brigádu. Aj veliteľom Rýchlej brigády bol plukovník generálneho štábu Rudolf Pilfousek. Konečná podoba [[22. august\|22. augusta]] [[1941]] po reorganizácii a rozšírení na Rýchlu divíziu.~~<br~~ />Zatiaľ bez obrnených jednotiek, pretože všetky boli poslané na Slovensko k opravám. K divízii boli pridelené až [[29. október\|29. októbra]] [[1942]] o veľkosti jednej roty (6 tankov [[LT-38]] a 6 tankov [[LT-40]]).<br /> Spolu mala 301 dôstojníkov, 90 poddôstojníkov, 8060 vojakov. * ''Veliteľstvo'' Řádek 27 ⟶ 31: * ''Protilietadlová skupina'' (12 ks 20mm protilietadlových del a 4 ks 88mm protilietadlových del) * ''Automobilné dielne'' a ''Zásobovacie služby'' Po ťažkých stratách v boji o Lipovec v júli 1941 bola jednotka generálom Čatlošom vyhlásená za neschopnú ďalšieho bojového nasadenia. Stiahla sa do priestoru [[Iľjincy]], kde zotrvala do polovice augusta 1941, kedy bola začlenená do novo vytvorenej Rýchlej divízie.<ref name=SA-WW2></ref> == Rýchla divízia == Rýchla divízia bol vytvorená z motorizovaných jednotiek Rýchlej brigády a Armádnej skupiny v auguste 1941. Jej prvým veliteľom bol plukovník delostrelectva [[Jozef Turanec]]. Stav Rýchlej skupiny [[20. august\|20. augusta]].<br /> Spolu mala 8.415 mužov. * ''Veliteľstvo'' so štábnou rotou * "peší pluk 20" * "peší pluk 21" * "delostrelecký pluk 11" * ''priezvedný oddiel 11'' * ''pioniersky prápor 11'' * ''spojovací prápor 11'' * ''skupina delostreleckého protilietadlového pluku'' * ''rota KPÚV 11'' * ''rota HKB 11'' * ''pomocné jednotky''<ref name=SA-WW2></ref> === Velitelia rýchlej divízie === {\| class="wikitable" \|- bgcolor="#efefef" \| '''obdobie''' \| '''veliteľ'''<ref name=SA-WW2></ref> \|- \|\| 1.8.1941 - 27.11.1941 \|\| plk. Jozef Turanec \|- \|\| 27.11.1941 - 25.4.1942 \|\| plk. (gen. II.tr.) [[Augustín Malár]] \|- \|\| 25.4.1942 - 23.9.1942 \|\| gen. II.t. Jozef Turanec \|- \|\| 23.9.1942 - 10.4.1943 \|\| plk. (gen. II.tr.) [[Štefan Jurech]] \|- \|\| 10.4.1943 - 10.6.1943 \|\| plk. [[Pavol Kuna]] \|- \|\| 10.6.1943 - 1.8.1943 \|\| gen. II.tr. Štefan Jurech \|} == Dejiny jednotky == Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský [[Sanok]], no neskôr bola presmerovaná na [[Ľvov]] a [[Vinnica\|Vinnicu]]. Asi [[8. júl]]a 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej [[17. armáde]], v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri [[Zaluž]]. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli [[Bitka o Lypovec\|pri meste Lipovec]]. Po tejto bitke bola reorganizovana a zmenila názov na ''Rýchla divizia'', velenie prevzal plk. Turanec. Podieľala sa na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri [[Azovské more\|Azovskom mori]], [[Taganrog]]u a rieke [[Mius]]. Od novembra 1941 do aprila 1942 velil plk. Augustín Malár. V júni [[1942]] jednotka, už znova pod velením Turanca, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a [[22. jún]]a dosiahla [[Rostov nad Donom]]. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu [[Don]]u<ref>Mičianik, P., 2009, [http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf ''Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov''.] Vojenská história, 2, 13, s. 43–70</ref>. Odtiaľ postupovala do novembra [[1942]] na [[Kaukaz]]. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na [[Krym]]e. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. V noci z 29. na [[30. október\|30. októbra]] [[1943]] sa jednotka dostala nečakane do bojov pri [[Melitopoľ\|Melitople]] a [[Červená armáda]] zajala okolo 2300 slovenských vojakov a 45 dôstojníkov<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] Vojenská história, 1, s. 128-144</ref>. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci [[1945]] ju zajali sovietske jednotky v Rakúsku pri [[Viedenské Nové Mesto\|Wiener Neustadte]]. == Referencie ==

Rýchla divízia: Rozdiel medzi revíziami