Paul McCartney: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Bicie nástroje: rozšírenie a úprava podľa enwiki
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Efekty s páskovými slučkami: rozšírenie a úprava podľa enwiki
Riadok 178:
=== Efekty s páskovými slučkami ===
V začiatkoch kariéry Paul McCartney spoznal v Londýne [[John Dunbar|Johna Dunbara]], britského umelca, zberateľa a galeristu prepojeného na umelecké a hudobné scény [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúry]] 60. rokov. Priniesol mu [[Magnetická páska|magnetofónové pásky]], ktoré skompiloval na byte spolu so svojou vtedajšou priateľkou, [[Jane Asher|Jane Asherovou]]. Bola to zmes rôznych piesní, hudobných diel a komentáre v McCartneyho podaní, ktorú pre neho ako ukážku vo forme demonahrávky vyprodukoval [[Dick James]].{{sfn|Miles|1997|pp=217–218}} McCartney, ktorý bol silne ovplyvnený americkým avantgardným hudobníkom [[John Cage|Johnom Cageom]], tvoril slučky z pásky tak, že na [[Magnetofón|cievkový magnetofón]] firmy Brenell s modulovateľnou rýchlosťou a smerom prehrávania nahrával hlasy, gitary a bongá a tieto rôzne zvukové slučkyv rôznych variáciách potom spájal. Výsledné dielo nazýval „elektronickými symfóniami“.{{sfn|Miles|1997|pp=219–220}} Otáčal pásky, zrýchľoval ich a spomaľoval, aby z nich vzišli efekty, ktoré neskôr aj v kapele The Beatles použili v piesňach „Tomorrow Never Knows“ a „The Fool on the Hill“.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=185–193}}: Tape loops used on "Tomorrow Never Knows"; {{harvbz|Everett|1999|pp=138–139}}: Tape loops used on "The Fool on the Hill".</ref>
 
== Osobný život ==
 
=== Kreatívne nadanie ===
Počas štúdia na školách v 50. rokoch sa McCartneyovi darilo aj v iných umeleckých smeroch. Bol učiteľmi uznávaný aj pre svoje výtvarné umenie, no jeho nedisciplinovanosť v škole negatívne ovplyvňovala výsledky vo vzdelávaní a to obmedzilo aj jeho možnosť dostať sa na oficiálnu umeleckú školu.{{sfn|Carlin|2009|pp=44–45}} V 60. rokoch sa venoval vizuálnemu umeniu, zaujímal sa o experimentálnu filmografiu a pravidelne navštevoval filmové, divadelné predstavenia, ako aj koncerty vážnej hudby. Jeho prvý kontakt s londýnskou [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardnou]] scénou bol cez umelca [[John Dunbar|Johna Dunbara]], ktorý McCartneyho predstavil obchodníkovi s umením [[Robert Fraser|Robertovi Fraserovi]].{{sfn|Harry|2002|p=307}} Vo Fraserovom byte sa prvýkrát dozvedel o cene umenia. Stretol tam [[Andy Warhol|Andyho Warhola]], [[Claes Oldenburg|Claesa Oldenburga]], [[Peter Blake|Petra Blakea]] a [[Richard Hamilton (umelec)|Richarda Hamiltona]].{{sfn|Miles|1997|p=243}} McCartney neskôr kúpil diela [[René Magritte|René Magritteho]], ktorého maľba jablka bola inšpiráciou pre logo hudobného vydavateľstva [[Apple Records]].{{sfn|Miles|1997|pp=256–267}} McCartney sa zapojil aj do obnovenia a propagácie [[Indica Gallery|galérie Indica]] v Mason's Yard v Londýne, ktorej spoluzakladateľom bol [[Barry Miles]] a v ktorej sa John Lennon prvýkrát stretol s [[Yoko Ono]]. Miles tiež spoluzakladal [[International Times|''International Times'']], [[Underground|undergroundové]] noviny, ktorým McCartney v začiatkoch pomáhal priamou finančnou podporou a aj poskytovaním interview, ktoré mali prilákať príjmy od komerčných inzerentov. Miles neskôr napísal aj McCartneyho oficiálny životopis ''[[Many Years from Now]]'' (1997).<ref>{{harvbz|Harry|2000a|pp=549–550}}: Indica Gallery renovation and Lennon meeting Ono; {{harvbz|Harry|2002|pp=549–550}}: Miles as McCartney's official biographer; {{harvbz|Miles|1997|pp=232, 237–238}}: Barry Miles and ''IT''.</ref>
 
O maľovanie sa Paul McCartney začal zaujímať potom ako videl pri práci [[Willem de Kooning|Willema de Kooninga]] v jeho ateliéri na [[Long Island|Long Islande]].{{sfn|Spitz|2005|p=84}} Maľovať začal v roku 1983 a prvýkrát svoje práce vystavoval v roku 1999 v galérii v nemeckom meste [[Siegen (Nemecko)|Siegen]]. Výstava 70 obrazov predstavovala portréty Lennona, Andyho Warhola a [[David Bowie|Davida Bowieho]].{{sfn|Miles|1997|p=266}} Aj keď sa McCartney pôvodne zdráhal svoje obrazy verejne vystavovať, vybral si nakoniec túto galériu, pretože organizátor podujatí Wolfgang Suttner prejavil o McCartneyho výtvarné umenie seriózny záujem.{{sfn|Sounes|2010|p=453}} V septembri 2000 bola otvorená prvá výstava McCartneyho obrazov vo Veľkej Británii. Obrazy na 500 plátnach boli predstavené v galérii [[Arnolfini]] v anglickom [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristole]].<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/946175.stm|title=McCartney art makes UK debut|work=BBC News|date=29 September 2000|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20030314052114/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/946175.stm|archive-date=14 March 2003}}</ref> V októbri 2000 debutovalo McCartneyho umenie v jeho rodnom meste Liverpool. McCartney povedal: „Bola mi ponúknutá výstava mojich obrazov v galérii Walker Art Gallery... kde sme s Johnom strávili veľa príjemných popoludní. Takže som z toho skutočne nadšený. Nikomu som nepovedal, že som 15 rokov maľoval a až teraz som s tým vyšiel na denné svetlo“.<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/981721.stm |title=McCartney and Yoko art exhibitions, 20 October 2000 |work=BBC News |date=20 October 2000 |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120507141459/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/981721.stm |archive-date=7 May 2012 }}; {{cite web|url=http://www.liverpoolmuseums.org.uk/walker/exhibitions/mccartney/home.asp|archive-url=https://web.archive.org/web/20031223111720/http://www.liverpoolmuseums.org.uk/walker/exhibitions/mccartney/home.asp|archive-date=23 December 2003|title=Walker Gallery Exhibition: 24 May&nbsp;– 4 August 2002|publisher=liverpoolmuseums.org.uk|access-date=3 May 2012}}</ref> McCartney je hlavným patrónom Liverpoolskeho inštitútu múzických umení, školy ktorá teraz sídli v budove, ktorú predtým obýval Liverpoolsky chlačenský inštitút.{{sfn|Harry|2002|pp=517–526}}
 
== Diskografia (mimo Beatles) ==