Albert Bandura: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RIP
akt
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Infobox Vedec
|Meno = Albert Bandura
Řádek 23 ⟶ 24:
|Ocenenia =
 
|Dátum narodenia = {{dnvdn|1925|12|4}}
|Miesto narodenia = [[Mundare]], [[Alberta]], [[Kanada]]
|Dátum úmrtia = <!-- {{duvdúv|Y22021|M27|D226|Y11925|M112|D14}} -->
|Miesto úmrtia = [[Stanford (Kalifornia)|Stanford]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]
|Národnosť =
|Štátna príslušnosť =
Řádek 45 ⟶ 46:
|Poznámky =
}}
'''Albert Bandura''' (* [[4. december]] [[1925]], [[Mundare]], [[Alberta]], [[Kanada]]{{--}}† [[26. júl]] [[2021]], [[Stanford (Kalifornia)|Stanford]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2021/07/29/science/albert-bandura-dead.html|title=Albert Bandura, Leading Psychologist of Aggression, Dies at 95|publisher=The New York Times|accessdate=July 29, 2021}}</ref>) jebol kanadský [[psychológ]] [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľského]] pôvodu. PatríPatril k najvýznamnejším predstaviteľom [[Behaviorizmus|behaviorizmu]] a [[Kognitívna psychológia|kognitívnej psychológie]]. Je štvrtým najcitovanejším psychológom všetkých čias (po [[Burrhus Frederic Skinner|B. H. Skinnerovi]], [[Sigmund Freud|S. Freudovi]] a [[Jean Piaget|J. Piagetovi]]).<ref>Haggbloom S.J. (2002). The 100 most eminent psychologists of the 20th century, Review of General Psychology, 6 (2). 139–152.</ref> K roku [[2007]] bol štvrtým najcitovanejším autorom v [[Duchovná veda|humanitných]] a [[Spoločenská veda|spoločenských vedách]].<ref>http://www.timeshighereducation.co.uk/story.asp?storyCode=405956</ref> Najviac sa preslávil svojou [[Teória sociálneho učenia|teóriou sociálneho učenia]] a teóriou „[[Sebaúčinnosť|sebaúčinnosti]]“. Známy a často citovaný je tiež jeho experiment s Bobo bábikou (tzv. ''Bobo doll experiment'') z roku [[1961]]. V súčasnosti je emeritným profesorom psychológie na [[Stanford University|Stanfordskej univerzite]].
 
== Rodina ==
Albert jeBol synom farmára ukrajinského pôvodu. Je, najmladší zo šiestich potomkov a jediný chlapec z detí v rodinesyn. Obaja jeho rodičia boli imigranti z východnej [[Európa|Európy]]., Otecotec z [[Krakov]]a a jeho matka z Ukrajiny. Bandurov otec staval železničné koľaje pre zaoceánske cesty z Kanady. Jeho, matka pracovala v lokálnom obchode so zmiešaným tovarom. Potom, čo rodina našetrila dostatok financií na zakúpenie nehnuteľnosti, sa začala venovať farmárstvu. V roku [[1918]] rodina utrpela veľkú stratu. Bandurova najmladšia sestra podľahla chrípkovej epidémii a zomrela. Bandurova matka sa preto rozhodla začať pomáhať v lokálnej nemocnici tým ľuďom, ktorých postihla rovnaká choroba.
 
Bandura stretol svoju manželku na golfovom ihrisku, kde sa okrem obvyklej zostavy objavili aj dve atraktívne ženy. Jedna z nich bola aj Virginia Varns. S tou sa potom v roku [[1952]] oženil a mali spolu dve dcéry., Mary, narodená v roku(* [[1954]]), a Carol, narodenú(* o štyri roky neskôr.[[1958)]]
 
== Vzdelanie a kariéra ==
Bandura vyštudovalVyštudoval základnú aj strednú školu v jedinej škole v celom mestečku [[Mundare]]. Škola nebola nijako veľká a chýbal v nej učiteľ, čo prinútilo Banduru k samoštúdiu. Vzdelával sa sám s veľkou iniciatívou, občas mu pri učení tiež pomáhal jeho otec, ktorý ovládal tri cudzie jazyky. Po maturite na strednej škole sa Bandura prihlásil na [[University of British Columbia]] vo [[Vancouver]]i. K jeho psychologickej kariére sa však dostal čisto náhodou, keď počas letných prázdnin pracoval v drevárskom závode a náhodou sa dostal do styku so študentmi medicíny. Keďže ráno museli všetci pracovať, študentom nezostalo nič iné, než sa škole venovať v popoludňajších hodinách. Bandura mal však veľa voľného času, a tak sa tiež začal zaujímať o medicínu. Jedného dňa, keď Bandura sedel v knižnici, všimol si, že niekto zabudol vrátiť katalóg, a tak si ho z dlhej chvíle prečítal. Ako sám povedal „Všimol som si kurz v odbore psychológie, ktorý by mi slúžil ako vynikajúci výplň voľného času. To podnietilo môj záujem a tak som našiel svoju kariéru“.<ref>Pajares, F. "Albert Bandura Biographical Sketch." Albert Bandura Biographical Sketch. N.p., n.d. Web. 23 Apr. 2016.</ref>
 
Preto si neskôr na University of British Columbia Bandura zapísal predmet „Úvod do psychológie“. O tri roky neskôr, v roku [[1949]], svoje štúdium úspešne dokončil a získal zaň ocenenie.
Řádek 64 ⟶ 65:
 
== Súčasný život ==
Aj v jeho 90 rokoch sa Bandura stále zaoberázaoberal výskumom a učením na Standfordovej univerzite. K jeho koníčkom patrípatrilo napríklad cestovanie. Bandura sa tiež stal dedkom dvojčiat, ktorí sa volajú Timmy a Andy.
 
== Práca ==
 
=== Experiment s Bobo bábikou ===
V roku [[1961]] vykonal Albert Bandura svoj najznámejší experiment týkajúci sa observačného učenia na deťoch - tzv. Bobo Doll Experiment. Experiment spočíval v tom, že do istej miestnosti zavrel Bandura ženu (s ktorou bol dohodnutý) spolu s Bobo bábikou, pričom úloha ženy bola bábiku fyzicky napádať, hádzať ju, udierať do nej a kričať pri tom agresívne slová. Z tohto všetkého bol nakrútený záznam. Malé deti zo [[Materská škola|škôlky,]] ktoré Bandura chcel použiť ako probandov, potom rozdelil na dve skupiny. Jednej skupine tento záznam ženy a bábiky pustil, druhej nie. Každé dieťa potom zaviedol do miestnosti, kde sa nachádzali rôzne hračky, avšak bolo im povedané, že tieto hračky sú určené "pre iné deti", a teda bolo im zakázané sa s nimi hrať. Tým Bandura vytvoril v dieťati frustráciu, ktorá ho viedla k tomu, že po istom čase išlo do ďalšej miestnosti, v ktorej boli hračky. Tentokrát tam už bola aj Bobo bábika z videa, a tiež niekoľko zbraní, ako napríklad kladivo. Ukázalo sa, že deti, ktoré video videli, sa na rozdiel od ostatných správali agresívne a napodobňovali presne to, čo im bolo na príklade dospelej ženy ukázané na zázname.
Riadok 90:
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Zdroje ==
*{{Preklad|cs|Albert Bandura|19188110}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
 
== ZdrojeZdroj ==
{{DEFAULTSORT:Bandura, Albert}}
*{{Preklad|cs|Albert Bandura|19188110}}
 
{{DEFAULTSORT:Bandura, Albert}}
[[Kategória:Kanadskí psychológovia]]
[[Kategória:Kanadskí vysokoškolskí pedagógovia]]