Bitka o Singapur: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 41:
Ráno 13. februára 1942 poslal generál Jašita generálovi Percivalovi výzvu ku [[Kapitulácia|kapitulácii]], tá však zatiaľ prijatá nebola. V reakcii na túto skutočnosť sa Jašita uchýlil k zverstvám a nariadil skupine japonských vojakov, aby napadli britskú nemocnicu a pobili tam pacientov. Zomrelo vyše 300 ľudí. Niekoľko osôb nechali japonskí vojaci nažive a poslali ich k Britom, aby im ukázali ako majú v pláne s obrancami pevnosti naložiť. Percival však kapitulovať nehodlal, pretože stále veril, že Japoncov dokáže poraziť. Bol tak sebavedomý, že si 10. februára dokonca zapísal:{{citát|Je isté, že naše oddiely na Singapurskom ostrove majú veľkú početnú prevahu nad všetkými Japoncami, ktorí prekročili úžinu. V stávke je všetka naša bojová povesť a česť Britskej ríše.}}
 
Ďalšie boje však boli beznádejné. Britskí velitelia poznali, že nie sú schopní poraziť skvelo vycvičených japonských vojakov, ktorí navyše mali vojnové skúsenosti z [[Druhá čínsko-japonská vojna|vojny v Číne]]. Disciplína, spolupráca, rozhodnosť v boji a vytrvalosť zabezpečila japonským oddielom prevahu. Britom začalo dochádzať, že ich boj je márny. Obrana ostrova sa postupne rozpadla a Britov začal ťažiť nedostatok [[voda|vody]] a [[potravina|potravín]]. 15. februára 1942 na úpätí výšiny Bukit Timah vztýčil sám generál Percival bielybielu práporvlajku. Osud Singapuru bol spečatený.<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=SMITH|meno=Colin
|titul=Singapore Burning: Heroism and Surrender in World War II