Ivan Csudai: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xmetov (diskusia | príspevky)
Xmetov (diskusia | príspevky)
Značka: vrátené
Riadok 66:
Skupina zaviedla do svojho umeleckého prejavu myšlienky, ktoré boli pre [[totalitarizmus|dané obdobie]] neprijateľné, uplatňujúc pri tom odlišné maliarske postupy, techniky a vyjadrovací jazyk. Slovenských neoexpresionistov spojili skôr okolnosti, za ktorých tvorili, než spoločný program.<ref>ANDREJČÁKOVÁ, Eva: ''Zakázané uvoľnenie''. Sme, 14. 5. 2009, [cit. 2018-03-18]. [http://kultura.sme.sk/c/4839508/zakazane-uvolnenie.html Dostupné online]</ref> Csudaiove vtedajšie maľby mali s touto vlnou niekoľko zhodných znakov, ale zároveň sa od nej odlišovali.<ref name=ref3 /> Jeho obrazy sa vyznačovali tlmenou [[farba|tonalitou]] a neraz aj nevšednou povrchovou štruktúrou. Podľa Csudaia to bolo pre umenie veľmi dynamické a [[mobilizácia|mobilizujúce]] obdobie, čo priamo súviselo s prebiehajúcimi zmenami v spoločnosti, ktoré on a jeho kolegovia zúročili na realizáciu svojich predstáv a cieľov.<ref name=ref2 />
 
Napriek tomu, že mladí autori vystavovali na podujatiach kontrolovaných úradmi, z vlastnej iniciatívy organizovali aj tvorivé stretnutia a prehliadky.<ref name=ref5 /> Po prvých individuálnych prezentáciách slovenských postmodernistov sa rozmach výstav koncentroval do roku 1987, keď vzniklo niekoľko ťažiskových, zväčša intermediálnych podujatí – ''Rockfest '87'' ([[Praha]]), ''Čertovo kolo'' (Bratislava), ''Výtvarné hody'' ([[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]]) – a duch novej maľby prenikol aj do oficiálnych výstavných štruktúr; napríklad ''Salón mladých'' (Bratislava). Z hľadiska generačnej profilácie bola dôležitá séria [[plenér]]ových výstav ''Exteriér I – V'' (1987 – 1991). V roku [[1988]] sa v [[Záhorská galéria Jána Mudrocha|Záhorskej galérii]] v [[Senica|Senici]] uskutočnila programová výstava piatich umelcov (Tauchmannová, Bubán, Csudai, Šramka, Teren) s ťažiskovými textami [[Jiří Olič|Jiřího Oliča]], ktorý sa stal zasväteným vykladačom ich prác. Pozíciu východného Slovenska potvrdila celoštátna výstava ''Prešparty '88'' v [[Prešov]]e, ktorá bola prvým prepojením nastupujúcej postmodernej generácie so staršími autormi neoficiálneho umenia.<ref>''Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia''. 1. vyd. Bratislava: Kruh súčasného umenia PROFIL 1999, s. 234 – 235.</ref>
 
Prvá samostatná výstava Ivana Csudaia s názvom ''Slovenská tabuľová kresba'' sa konala v roku [[1986]] v Psychiatrickej liečebni v [[Kroměříž]]i.<ref>Galeriecaesar.cz: Ivan Csudai – Biography, [cit. 2018-03-18]. [http://www.galeriecaesar.cz/galerie%20archiv/2006/167%20Csudai/Csudai.htm Dostupné online]</ref> Odvtedy zrealizoval viac než 70 individuálnych výstav a [[autor]]ských prezentácií. V rámci skupinových prehliadok [[debut]]oval o rok neskôr,<ref>''Ivan Csudai: 10 ľahkých rokov'' (katalóg k výstave). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G. 2006, s. 78.</ref> má ich za sebou už vyše 200. Svoje diela predstavil okrem domácich platforiem aj na početných miestach v zahraničí (Praha, [[Viedeň]], [[Budapešť]], [[Rím]], [[Paríž]], [[Moskva]], [[São Paulo]], [[Kodaň]], [[Madrid]], [[Amsterdam]], [[Zürich]], [[Portsmouth]], [[Ľubľana]], [[Reykjavík]], [[Hamburg]], [[Turín]], [[Graz]], [[Drážďany]], [[Kyjev]], [[Győr]], [[Bukurešť]], [[Tallinn]], [[Vroclav]], [[Brno]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Miškovec]], [[Poznaň]], [[České Budějovice]], [[Dordrecht]] a iné).<ref name=refg>Ivancsudai.sk: Biography, [cit. 2018-03-18]. [http://ivancsudai.sk/biography/ Dostupné online]</ref>