|
'''Detská nemocnica v Žiline''' je dielombudova architektav '''Milanaareál Šavlíka''',[[Fakultná ktorýnemocnica sas narodilpoliklinikou 1.11.1928(Žilina)|Fakultnej nemocnice s poliklinikou]] v Šenkviciach[[Žilina|Žiline]]. Je absolventomdielom Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity z rokuarchitekta [[1955Milan Šavlík|Milana Šavlíka]].
Milan Šavlík sa vďaka svojim pracovným výsledkom stal [[22. apríl]]a [[1991]] členom Bloku architektov, ktorý združuje architektov, dizajnérov, výtvarníkov, inžinierov, teoretikov a historikov umenia, príslušníkov všetkých generácií príbuzného zamerania pre architektonické dielo rešpektujúce vnútorné a vonkajšie potreby či funkcie, ktoré vo výtvarnom priestore majú prebiehať tvorivou spoluprácou výtvarných, vedeckých, technických a humanitných profesií.
== Počiatky nemocnice ==
== Oddelenia nemocnice ==
Detské oddelenie Nemocnicežilinskej s poliklinikou v Žilinenemocnice má osem ambulancií : nefrologická, imunoalergologická, pneumologická, reumatologická, hematologická, gastroenterologická, endokrinologická a diabetologická.
== PostuPostup pri návrhu ==
Žilina je typickým príkladom dobudovávania nemocnice v hraniciach areálu, ktorý je dostatočne veľký. Uvážlivé ponechanie mnohých starých objektov i na nové účely vrátane vysokej zelene udržuje aj v priebehu dlhodobej výstavby areál v sympatickej atmosfére pomerného pokoja. Pretože už takmer tridsaťročnú výstavbu vedie jeden hlavný architekt, vidieť v premyslenom koncepte logickú kontinuitu. Vyvážený pomer medzi starými a novými budovami a zeleňou utvára zabývanú krajinu v optimálnej harmónii. V takomto prostredí sú i väčšie časové úseky relatívne kratšie, pretože ustálený rytmus nemocničného režimu si utvorí tradíciu s postupne narastajúcou úrovňou. V ďalšom období bola nastolená požiadavka väčších nemocníc II. typu ako nemocnica so špecializovanými pavilónmi v areáli nemocnice s kapacitou okolo 1000 postelí. Táto požiadavka architekta Šavlíka prinútila budovať etapovým systémom, pričom sa v rozličných areáloch postupuje individuálne podľa lokálnych potrieb. Niekde sa v prvej etape realizujú najpotrebnejšie postele, v niektorých zasa polikliniky, ale vždy na základe štúdií areálu, kde je jednoznačne určený systém prevádzky i zástavby.
== Hmotový koncept ==
== Podobné príklady ==
Okrem žilinskej nemocnice tento postup bol dodržaný aj pri návrhu nemocníc v Banskej Bystrici, v Topoľčanoch, v Nových Zámkoch, v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote a v Prešove. Dôležité však je technicky vylepšiť aj staré objekty, aby požadovaná úroveň v areáli nebola kontrastne odlišná. Podobne sa budujú i závodné polikliniky: Bratislava, Mýtna (architekt Uhliarik), Bratislava-Ružinov a Karlova Ves (architekt Ščepán), BratislavaIIIBratislava III. (architekt Šišolák).
== Zdroje ==
* akad. arch. Jaroslav Reichl, Ing. arch. Jaroslav Vítek, Ing. arch. Milan Šavlík: Rozvoj zdravotníckej výstavby v Slovenskej socialistickej republike, Vydavateľstvo Osveta, Martin 1988
* [www.nspza.sk www.nspza.sk]
{{Súradnice|49.21864|18.746152|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
|
