Proces so skupinou Milady Horákovej: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Vazební fotografie Milady Horákové.jpg|thumb|Väzobná fotografia Milady Horákové -z roku 1949]]

Proces bol totiž výnimočný aj svojim ohlasom. Po prvých troch dňoch bol súd doslova zaplavený rezolúciami z tovární, úradov a obcí. Všetky volali po prísnom potrestaní, väčšina po treste smrti. Bol to dôsledok inštrukcií aparátu strany, v ktorých mimo iného stálo: [[Súbor:Jan Buchal (identifikační fotografie).jpg|thumb|Väzobná fotografia Jana Buchala -z Októberoktóbra 1949]] „Široko podchyťte ohlas procesu. Nech prehovorí hlas ľudového hnevu. Pripravte schôdze závodov a prejavy, na ktorých náš ľud povie, že zosilí bdelosť, že zvýši svoje pracovné úsilie, že zvyšky rozvratnej reakcie rozdrvíme. V uzneseniach nech je žiadané spravodlivé a prísne potrestanie rozvratných zločincov.“ Občania tejto žiadosti vyhoveli. Súd dostal až 6300 rezolúcií, žiadajúcich smrť a plných výrazov ako „zlotřilá chamraď“, „zavilí zločinci“, „krvaví psi“. Prokurátor Josef Urválek pri súdnom procese: Tisíce prejavov, ktoré došli tomuto súdu zo všetkých vrstiev tohoto národa vyjadrujú nezmerný hnev nášho pracujúceho ľudu nad hanebnou činnosťou obžalovaných, vyjadrujú však i také… (pozri zvukový záznam z procesu) Do súdnej siene tak vstúpil nový prvok – organizovaný hnev ľudu. Zámerne zjitřenépobúrenej atmosfére potom odpovedali aj rozsudky, vynesené 8. júna: štyria obžalova-níobžalovaní – Horáková, Buchal, Pecl a Kalandra – boli odsúdení k trestu smrti, ďalší štyria – Kleinerová, Nestával, Hejda a Přeučil – k doživotnému väzeniu a ostatých päť k väzeniu od 13 do 28 rokov.

Napriek tomu, že sa všetci odvolali, rozsudok bol potvrdený a neuspela ani žiadosť o milosť, ktorú podali odsúdení k trestu smrti prezidentovi Gottwaldovi. Napriek tomu, že svetová verejnosť vrátane známych vedcov (([[Albert Einstein]], [[Bertrand Russell]], [[John Desmond Bernal]]) a umelcov protestovala, Gottwald milosť neudelil a nechal tak popraviť aj ženu, matku šestnásť ročnej dcéry. Rozsudok bol vykonaný 27. júna 1950. Krátko potom sa konali tzv. následné procesy, ktoré prebiehali aj v ďalších mestách ČSR; v 35 procesoch bolo súdených 639 osôb, udelených 10 trestov smrti a 48 doživotných trestov.