Horská služba: Rozdiel medzi revíziami

Nástupnícky turistický spolok zmenil roku [[1939]] znova jeho názov na ''Záchranný sbor KSTL''. Od roku [[1919]] do roku [[1940]] bolo vo Vysokých Tatrách asi 100 smrteľných úrazov. <<ref name=" Štátne lesy TANAPu "/><ref name=" Ústredný výbor "/>[[Druhá svetová vojna]] neblaho zasiahla do turistických aktivít vo Vysokých Tatrách. Pomoc pri nehodách sprostredkovávali najmä chatári, horolezci a príslušníci uniformovaných zložiek. ''Záchranný sbor KSTL'' viedol [[Alojz Lutonský]] a mal sídlo v Novom Smokovci. Prestarnutí horskí vodcovia z podtatranských obcí sa už len veľmi málo venovali vodeniu a sporadicky sa zúčastňovali na záchranných akciách. Podľa spomienok historika [[Ivan Bohuš|Ivana Bohuša]] st. <ref name="KSTL">{{Citácia periodika |meno=Ivan|priezvisko= Bohuš |titul= Spomienky na Záchranný zbor KSTL a na vznik THS |periodikum=Vysoké Tatry |ročník=XXVI |číslo=1|strany=8-9}}</ref> už roku [[1942]] niekoľkí mladí horskí vodcovia, medzi nimi [[Ivan Bohuš]] st., pod vedením poštového úradníka, vedúceho telefonickej centrály, horolezca a horského vodcu Octaviána Otta Krejčího, vytvorili neformálne samostatný a bezmenný záchranársky oddiel, ktorý sa po vojne premenoval na ''Záchranný sbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov''(KSTL) [[Starý Smokovec]]. Konzervatívne vedenie Záchranného zboru KSTL na Štrbskom Plese robilo prekážky v činnosti novým nadšeným záchranárom, ktorí tvrdili, že nemožno rozvíjať aktívnu záchranársku činnosť na báze dobrovoľníkov. Na území Vysokých Tatier po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] boli dve záchranárske organizácie. Jednu - '''Záchranný sbor KSTL''' po odchode Alojza Lutonského z Vysokých Tatier od roku [[1945]] riadil sám predseda KSTL [[Gustáv Nedobrý]] a druhú - ''Záchranný sbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov'' (KSTL) viedol Okctavián Otto Krejčí.