Bratislavsko-brnianska operácia: Rozdiel medzi revíziami

Sovietske a [[Česko-slovenská armáda|československé jednotky]], ktoré sa prebíjali [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskom]], bojovali na prelome marca a apríla 1945 o [[Liptovský Mikuláš]]. Strategickým zámerom Červenej armády bolo, že 2. ukrajinský front pod velením maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodiona Malinovského]] zaútočí na [[Brno]] a odtiaľ bude pokračovať na [[Vyškov]], [[Prostějov]] a [[Olomouc]]. Zo severnej strany mal [[4. ukrajinský front]] generála [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andreja Jeremenka]] oslobodiť [[Ostrava|Ostravu]]. Spojením vojsk 2. a 4. ukrajinského frontu na území Moravy malo dôjsť k uzavretiu klieští a obkľúčenia nemeckých jednotiek, ktoré sa nachádzali na západnom Slovenskom a v oblasti moravsko-slovenského pomedzia.<ref>{{Citácia knihy|titul=Vospominanii︠a︡ komandira batarei : divizionnai︠a︡ artillerii︠a︡ v gody Velikoĭ Otechestvennoĭ voĭny, 1941-1945|url=https://www.worldcat.org/oclc/173204676|vydavateľ=T︠S︡entrpoligraf|rok=2007|miesto=Moskva|isbn=978-5-9524-2870-6|meno=Ivan|priezvisko=Novokhat︠s︡kiĭ|meno2=Иван.|priezvisko2=Новохацкий}}</ref>

[[7. gardová armáda]] na začiatku ofenzívy v prekvapivom nočnom útoku prerazila obranu nemeckej 153. a 357. pešej divízie na rieke [[Hron]]. Prelom mal šírku 17 kilometrov a do dvoch dní armáda postúpila asi 35 kilometrov na západ do [[Nové Zámky|Nových Zámkov.]] Týmto jednotkám pomáhali lode [[Sovietska dunajská flotila|Sovietskej dunajskej flotily]] pod velením kontraadmirála [[Georgy Cholosťakov|Cholosťakova]] a príslušníci 83. samostatnej brigády námornej pechoty. Na urýchlenie postupu nariadil maršal [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovskij,]] aby lode [[Sovietska dunajská flotila|Sovietskej dunajskej flotily]] medzi obcami [[Moča]] a [[Radvaň nad Dunajom]] vysadili na náš breh [[Dunaj|Dunaja]] v tyle nepriateľa 83. brigádu námornej pechoty a pomohli tak preraziť obranu nepriateľa. 29. marca, keď jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] dobyli v [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] [[Komárom]] (so súčasťou [[Komárno|Komárna]]) a na Slovensku [[Nové Zámky|Nové Zámky.]] Potom sa 7. gardová armáda rýchlo rútila cez [[Podunajská nížina|Podunajskú nížinu]] smerom do [[Bratislava|Bratislavy]]. Postup [[53. armáda|53. armády]] na strednom Slovensku bol vďaka kopcovitému terénu pomalší a pohyb [[40. armáda|40. armády]] v horách bol ešte pomalší. [[26. marec|26. marca]] [[1945]] však rumunská 4. armáda oslobodila [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]], centrum [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], porazenú v predchádzajúcom roku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mačanský|meno=Ladislav|titul=OKRES KOMÁRNO|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Obzor|miesto=Bratislava|rok=1982|isbn=65-043-82-735-21-85/8|strany=208}}</ref>

2. apríla sa začala bitka o Bratislavu, keď sovietske jednotky dobyli letisko vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Prezident [[Jozef Tiso|Tiso]] a vláda bábkového [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] už opustili hlavné mesto a do 5. apríla našli azyl v rakúskom kláštore [[Kremsmünster]]. Obranu Bratislavy tvorili jednotky [[Nemecká 6. armáda|nemeckej 6. armády]] a [[Maďarská 3. armáda|maďarskej 3. armády]]. V noci 3. apríla Nemci zničili všetky hlavné mosty cez [[Dunaj]]. S podporou 27. tankovej brigády a [[Dunajská flotila|Dunajskej flotily]] vytlačili sovietski vojaci 23. streleckého zboru a 25. gardového streleckého zboru (obe súčasti 7. gardovej armády) nemecké vojská z mesta. [[Bratislava|Bratislavu]] oslobodili večer 4. apríla v druhom týždni operácie. Mestské časti na južnom brehu [[Dunaj|Dunaja]] zajala na druhý deň 46. armáda. Aj táto armáda bola súčasťou [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]], ale pretože bojovala na druhom brehu Dunaja, väčšinu času sa zúčastňovala [[Viedenská ofenzíva|viedenskej ofenzívy]] na [[3. ukrajinský front|3. ukrajinskom fronte]]. O oslobodenie Bratislavy prispela [[46. armáda]] svojim 10. gardovým streleckým zborom. [[Vláda Československej republiky od 5. apríla 1945 do 6. novembra 1945|Československá vláda]] a prezident sa potom 8. mája presťahovali do [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=-1-|url=http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/Od_Hronu_k_Vltave.htm|vydavateľ=www.ceskenarodnilisty.cz|dátum prístupu=2021-08-25}}</ref>

Počas ofenzívy utrpeli sovietske sily straty takmer 17 000 mŕtvych. Sovietske zdroje uvádzajú, že zničili deväť nemeckých divízií. Ofenzíva vytvorila podmienky pre [[Pražská operácia|pražskú operáciu]], pretože umožnila obísť centrum skupiny armád z juhu. K sovietskej 53. armáde bola pripojená aj [[československá rota špeciálneho určenia]]. Jej jediným účelom bolo obsadiť a zabezpečiť budovy v Brne pre potreby [[Dočasné štátne zriadenie|československej vlády]]. Vzhľadom na rýchly koniec vojny sa však vláda 10. mája presťahovala z Bratislavy priamo do Prahy. Prezident [[Edvard Beneš]] strávil v oslobodenom [[Brno|Brne]] takmer týždeň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Encyklopedie dějin města Brna|url=https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_udalosti&load=3409|vydavateľ=encyklopedie.brna.cz|dátum vydania=2004|dátum prístupu=2021-08-25}}</ref>