Bratislavsko-brnianska operácia: Rozdiel medzi revíziami

dopl.
d (Verzia používateľa Brankom (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex)
Značka: rollback
(dopl.)
[[Červená armáda]] 13. februára oslobodila [[Budapešť]], čím sa uvoľnili značné sily, ktoré bolo možné použiť pre nové väčšie útočné operácie. Prípravy na veľkú jarnú ofenzívu riadil [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|maršal Malinovskij]]. Jej cieľom bolo oslobodenie [[Juhozápadné Slovensko|juhozápadného Slovenska]], [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Viedeň|Viedne]]. Na jar [[1945]] zahájila [[Červená armáda]] veľkú ofenzívu na južnom krídle [[Východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]]. 10. marca začal 4. ukrajinský front [[ostravská operácia|moravsko-ostravskú operáciu]] a 15. marca 3. ukrajinský front zahájil [[Viedenská operácia|viednskú operáciu]]. [[2. ukrajinský front|2. ukrajinskému frontu]], ktorý sa nachádzal medzi [[3. ukrajinský front|3]]. a [[4. ukrajinský front|4. ukrajinským frontom]], bola pridelená úloha na oslobodenie južného Slovenska, [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Brno|Brna]].
 
Sovietske a [[Česko-slovenská armáda|československé jednotky]], ktoré sa prebíjali [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskom]], bojovali na prelome marca a apríla 1945 o [[Liptovský Mikuláš]]. Strategickým zámerom Červenej armády bolo, že 2. ukrajinský front pod velením maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodiona Malinovského]] zaútočí na [[Brno]] a odtiaľ bude pokračovať na [[Vyškov]], [[Prostějov]] a [[Olomouc]]. Zo severnej strany mal [[4. ukrajinský front]] generála [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andreja Jeremenka]] oslobodiť [[Ostrava|Ostravu]]. Spojením vojsk 2. a 4. ukrajinského frontu na území Moravy malo dôjsť k uzavretiu klieští a obkľúčenia nemeckých jednotiek, ktoré sa nachádzali na západnom Slovenskom a v oblasti moravsko-slovenského pomedzia.<ref>{{Citácia knihy|titul=Vospominania komandira batarei : divizionnaia artilleria v gody Velikoi Otečestvennoi voiny, 1941-1945 |url=https://www.worldcat.org/oclc/173204676|vydavateľ=Centrpoligraf|rok=2007|miesto=Moskva|isbn=978-5-9524-2870-6|meno=Ivan|priezvisko=Novochackij |meno2=Ivan |priezvisko2=Новохацкий}}</ref>
 
== Ofenzíva ==
=== Oslobodenie juhozápadného Slovenska ===
[[7. gardová armáda]] na začiatku ofenzívy v prekvapivom nočnom útoku prerazila obranu nemeckej 153. a 357. pešej divízie na rieke [[Hron]]. Prelom mal šírku 17 kilometrov a do dvoch dní armáda postúpila asi 35 kilometrov na západ do [[Nové Zámky|Nových Zámkov.]] Týmto jednotkám pomáhali lode [[Sovietska dunajská flotila|Sovietskej dunajskej flotily]] pod velením kontraadmirála [[Georgy Cholosťakov|Cholosťakova]] a príslušníci 83. samostatnej brigády námornej pechoty. Na urýchlenie postupu nariadil maršal [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovskij,]] aby lode [[Sovietska dunajská flotila|Sovietskej dunajskej flotily]] medzi obcami [[Moča]] a [[Radvaň nad Dunajom]] vysadili na náš breh [[Dunaj|Dunaja]] v tyle nepriateľa 83. brigádu námornej pechoty a pomohli tak preraziť obranu nepriateľa. 29. marca, keď jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] dobyli v [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] [[Komárom]] (so súčasťou [[Komárno|Komárna]]) a na Slovensku [[Nové Zámky|Nové Zámky.]] Potom sa 7. gardová armáda rýchlo rútila cez [[Podunajská nížina|Podunajskú nížinu]] smerom do [[Bratislava|Bratislavy]]. Postup [[53. armáda|53. armády]] na strednom Slovensku bol vďaka kopcovitému terénu pomalší a pohyb [[40. armáda|40. armády]] v horách bol ešte pomalší. [[26. marec|26. marca]] [[1945]] však rumunská 4. armáda oslobodila [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]], centrum [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], porazenú v predchádzajúcom roku.
 
[[Súbor:Skupina sovietskych vojakov po oslobodení Komárna.jpg|alt=Skupina sovietskych vojakov po oslobodení Komárna|náhľad|Skupina sovietskych vojakov po oslobodení [[Komárno|Komárna]]]]
2. apríla sa začala bitka o Bratislavu, keď sovietske jednotky dobyli letisko vo [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnoroch]]. Prezident [[Jozef Tiso|Tiso]] a vláda bábkového [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] už opustili hlavné mesto a do 5. apríla našli azyl v rakúskom kláštore [[Kremsmünster]]. Obranu Bratislavy tvorili jednotky [[Nemecká 6. armáda|nemeckej 6. armády]] a [[Maďarská 3. armáda|maďarskej 3. armády]]. V noci 3. apríla Nemci zničili všetky hlavné mosty cez [[Dunaj]]. S podporou 27. tankovej brigády a [[Dunajská flotila|Dunajskej flotily]] vytlačili sovietski vojaci 23. streleckého zboru a 25. gardového streleckého zboru (obe súčasti 7. gardovej armády) nemecké vojská z mesta. [[Bratislava|Bratislavu]] oslobodili večer 4. apríla v druhom týždni operácie. Mestské časti na južnom brehu [[Dunaj|Dunaja]] zajala na druhý deň 46. armáda. Aj táto armáda bola súčasťou [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]], ale pretože bojovala na druhom brehu Dunaja, väčšinu času sa zúčastňovala [[Viedenská ofenzíva|viedenskej ofenzívy]] na [[3. ukrajinský front|3. ukrajinskom fronte]]. O oslobodenie Bratislavy prispela [[46. armáda]] svojim 10. gardovým streleckým zborom. [[Vláda Československej republiky od 5. apríla 1945 do 6. novembra 1945|Československá vláda]] a prezident sa potom 8. mája presťahovali do [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žampach | meno = Vojtěch | autor = | odkaz na autora = | titul = Od Hronu k Vltavě Podíl 2. ukrajinského frontu Rudé armády na osvobození Československa Co předcházelo frontovým bojům? | url = http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/Od_Hronu_k_Vltave.htm | vydavateľ = ceskenarodnilisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
=== Prechod cez Moravu ===
43 542

úprav