Nový Smokovec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Gateshebe (diskusia | príspevky)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 73:
[[Súbor:novysm.jpg|náhľad|Nový Smokovec]]
[[Súbor:Catholic and evangelic church.jpg|náhľad|Kostoly v Novom Skokovci]]
Výstavba Nového Smokovca sa začala v roku [[1875]], no najstaršie sanatóriá dali do prevádzky [[1. júlajúl]]a [[1876]] ako prvú špecializovanú liečebňu tuberkulózy v Uhorsku. Sontág zrejme považoval tento termín aj za dátum založenia Nového Smokovca, ako nasvedčuje mohutný žulový balvan pri rodinnej vile s vytesaným rokom [[1876]].
 
Nový Smokovec bol prvou tatranskou osadou, ktorá bola v prevádzke iaj v zime. Predpokladaná prvá zimná sezóna 1881-82 sa pre obavy pacientov, a ich liečiteľov nekonala, ale počas nasledujúcej zimy zostali už obidve sanatóriá otvorené a pomerne dobre obsadené.
Obe sanatóriá a v najbližších rokoch postavený kúpeľný dom a jedáleň pospájali krytým koridorom. Kolonáda ústila do zimnej záhrady (terajšieho kina ''Kriváň''). Na začiatku 20. storočia mal Nový Smokovec 38 budov: 26 z nich vytváralo sanatórny komplex s hospodárskym príslušenstvom. Zachované zvyšky tohto zoskupenia tvoria budovy ''Európa'' a ''Branisko''. Obytný dom Sontágovcov slúži v súčasnosti cestovnému ruchu pod názvom ''Vila Szontagh''. Po smrti Mikuláša Sontága majetok a teda aj kúpele zdedil jeho syn [[Mikuláš Sontág (1882)|Mikuláš Sontág]] ml.
 
Riadok 82:
Neskôr bola postavená nová ozdravovňa v priestorovej nadväznosti na starú liečebnú osadu. Po dostavbe na ňu preniesli roku [[1933]] názov jej premenovanej predchodkyne - Palace.
 
Popri všetkých týchto liečebných objektoch vyrástli v Novom Smokovci od 80. rokov 19. storočia aj viaceré vilky rôznych súkromníkov. Najväčšia z nich patrila pôvodne Telekiovcom a volali ju Szikra, t. j. ''Iskra'', podľa pseudonymu majiteľky, maďarskej spisovateľky Júlie Kende - Telekiovej. Po prvej svetovej vojne ju prevzala Legiobanka a premenovala ju na Sibír. Dnes sú v nej umiestnené predškolské zariadenia a názov [[Sibír (Vysoké Tatry)|Sibír]] prevzalo v miestnom slangu obytné sídlisko, ktoré sa od roku [[1958]] rozrástlo poniže pôvodnej nositeľky mena, na západnom okraji Nového Smokovca.
 
Krátko po vojne dali do prevádzky nový turistický hotel ''Bystrina'' a roku [[1954]] prvú tatranskú novostavbu odborárskej zotavovne s názvom Budovateľ, dnes Telekomunikácie. Pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta [[1970]] postavili hotel ''MS 70'' a nový ''hotel Park'' dnes po rekonštrukcii ''hotel Átrium'', na mieste staršieho, demolovaného menovca z roku [[1930]]. Niekdajšie rozhranie medzi Novým a Starým Smokovcom už celkom zaniklo.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Houdek | meno = Ivan | priezvisko2 = Bohuš | meno2 = Ivan | titul = Osudy Tatier | redaktori = Oľga Rázgová | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1976 | počet strán = 244 | strany = | id = 77-023-76 | jazyk = po slovensky}}</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Osudy tatranských osád| vydanie = 1| vydavateľ = Osveta | miesto = Martin| rok = 1982| isbn = | kapitola = | strany = 272| jazyk = }}</ref>