Medveď jaskynný: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 967 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
+ref
(Trochu korektur)
(+ref)
 
 
===Evolúcia===
Jaskynný medveď aj [[medveď hnedý]] sa pravdepodobne vyvinuli z [[medveď etruský|medveďa etruského]] (''Ursus etruscus'') na rozhraní [[pliocén]]u a [[pleistocén]]u<ref name=Kurten1976>Kurtén, B. 1976: The Cave Bear Story. Life and Death of a Vanished Animal. Columbia University Press, New York.</ref><ref name=Rabader2000>Rabeder, G., Nagel, D. & Pacher, M. 2000: Der Höhlenbär. Species 4. Thorbecke Verlag, Stuttgart.</ref><ref>Argant, A. & Crégut-Bonnoure, E. 1996: Famille des Ursidae. In: Guérin, C. & Patou-Mathis, M. (eds.): Les grands mammiferes Plio-Pleistocenes d’Europe, 167 – 177. Masson, Paris.</ref>, ktorý žil od cca 5,3 mil. rokov a vyhynul pred 10/11 tisíc rokmi. Posledný spoločný predok jaskynného a hnedého medveďa žil pred 1,2 až 1,4 mil. rokov.<ref name=Loreille2001>{{Cite journal|author=Loreille, O. |title=Ancient DNA analysis reveals divergence of the cave bear, ''Ursus spelaeus'', and brown bear, ''Ursus arctos'', lineages |year=2001 |journal=Current Biology |volume=11 |issue=3 |pages=200 – 203 |doi=10.1016/S0960 – 9822 (01) 00046-X |pmid=11231157 |display-authors=etal}}</ref> Nedávna štúdia však ukázala, že oba druhy mali medzi sebou určitú [[kríženie (biológia)|hybridizáciu]].<ref>{{Cite journal|last1=Barlow|first1=Axel|last2=Cahill|first2=James A.|last3=Hartmann|first3=Stefanie|last4=Theunert|first4=Christoph|last5=Xenikoudakis|first5=Georgios|last6=Fortes|first6=Gloria G.|last7=Paijmans|first7=Johanna L. A.|last8=Rabeder|first8=Gernot|last9=Frischauf|first9=Christine|date=2018-08-27|title=Partial genomic survival of cave bears in living brown bears|journal=Nature Ecology & Evolution|language=En|volume=2|issue=10|pages=1563–1570|doi=10.1038/s41559-018-0654-8|issn=2397-334X|url=https://escholarship.org/content/qt6qr394rt/qt6qr394rt.pdf?t=poma92|pmid=30150744|pmc=6590514}}</ref>Bezprostredný predchodca jaskynného medveďa bol pravdepodobne ''[[Ursus deningeri]]'', druh obmedzený na Európu v pleistocéne pred cca 100 000 až 1,8 mil. rokov.<ref>Stuart, A. J. 1996: Vertebrate faunas from the early Middle Pleistocene of East Anglia. In Turner, C. (ed.): The Early Middle Pleistocene in Europe, 9 – 24. A. A. Balkema, Rotterdam.</ref><ref name="Königswald1999">{{Cite journal|author=Königswald, v. W., Heinrich, W.-D. |title=Mittelpleistozäne Säugetierfaunen aus Mitteleuropa – der Versuch einer biostratigraphischen Zuordnung |year=1999 |journal=Kaupia |volume=9 |pages=53 – 112}}</ref>
 
Premena medzi ''Ursus deningeri'' a jaskynným medveďom je uvádzaná v poslednom [[interglaciál]]e, hoci hranica medzi týmito formami je ľubovoľná a bol navrhnutý stredný alebo prechodný [[taxón]] napr. ''Ursus spelaeus deningeroides''<ref name=Argant1991>{{Cite journal|author=Argant, A. |title=Carnivores quaternaires de Bourgogne |year=1991 |journal=Documents des Laboratoires de Géologie de la Faculté des Sciences de Lyon |volume=115 |pages=1 – 301}}</ref>. Niektoré autority považujú obidva taxóny za chronologické varianty toho istého druhu.<ref name=MazzaRustioni1994>{{Cite journal|author=Mazza, P. & Rustioni, M. |title=On the phylogeny of Eurasian bears |year=1994 |journal=Palaeontographica Abteilung A |volume=230 |pages=1 – 32}}</ref>
[[File:Medvebarlang21.jpg|thumb|kostra v jaskyni ''Bear Cave'' ([[Chișcău]], [[Rumunsko]])]]
 
Nedávne prehodnotené fosílie naznačujú, že jaskynné medvede vyhynuli asi pred 24 tisíc rokmi.<ref>{{Cite journal|last1=Terlato|first1=Gabriele|last2=Bocherens|first2=Hervé|last3=Romandini|first3=Matteo|last4=Nannini|first4=Nicola|last5=Hobson|first5=Keith A.|last6=Peresani|first6=Marco|date=2019-04-21|title=Chronological and Isotopic data support a revision for the timing of cave bear extinction in Mediterranean Europe|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/08912963.2018.1448395|journal=Historical Biology|language=en|volume=31|issue=4|pages=474–484|doi=10.1080/08912963.2018.1448395|s2cid=90029163|issn=0891-2963}}</ref> K ich zániku viedol skôr komplexný súbor faktorov ako jediný faktor.<ref name="Withering">{{cite journal |author=Stiller, Mathias|title=Withering Away—25,000 Years of Genetic Decline Preceded Cave Bear Extinction|doi=10.1093/molbev/msq083|journal=Molecular Biology and Evolution|volume=27 |pmid=20335279 |issue=5|pages=975 – 978|year=2010|display-authors=etal}}</ref>
 
V porovnaní s ostatnými druhmi [[megafauna|megafauny]], ktoré tiež vyhynuli počas posledného ľadového maxima, mal mať jaskynný medveď viac špecializovanú stravu z vysokokvalitných rastlín a relatívne obmedzený geografický rozsah. To bol pravdepodobne dôvod, prečo vymreli oveľa skôr ako ostatní.<ref name="extinction">{{cite journal |author=Pacher M. & Stuart A.J. |title=Extinction chronology and palaeobiology of the cave bear (''Ursus spelaeus'')| doi=10.1111/j.1502-3885.2008.00071.x|journal=Boreas |volume=38 |issue=2 |pages=189 – 206 |year=2009}}</ref> Niektorí experti spochybňujú toto tvrdenie, pretože jaskynné medvede prežili niekoľko klimatických zmien pred vyhynutím. Okrem toho, výskum mitochondriálnej DNA ukázal že genetický pokles jaskynného medveďa začal dlho predtým, než došlo k vyhynutiu, demonštrovať stratu habitatu v dôsledku klimatických zmien by teda nebolo zodpovedné.<ref name="Withering"/>
Napokon, vysoké hladiny [[Dusík|δ<sup>15</sup>N]] v kostiach nájdených v Rumunsku, naznačujú širšie stravovacie možnosti, ako sa predtým tvrdilo.<ref name="Omnivore">{{cite journal |author=Trinkaus, Erik & Richards, Michael P.|title=Reply to Grandal and Fernández: Hibernation can also cause high ?15N values in cave bears|doi=10.1073/pnas.0801137105|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=105|issue=11|pages=E15|year=2008}}</ref> Nadmerný ľudský lov bol z veľkej časti zavrhnutý pretože ľudská populácia v tej dobe bola príliš malá, aby predstavovala vážnu hrozbu pre prežitie jaskynného medveďa, hoci tieto dva druhy mohli súťažiť o životný priestor v jaskyniach.<ref name="bieder"/><ref name="Withering"/> Na rozdiel od medveďov hnedých, jaskynné medvede sú zriedka zastúpené v jaskynných maľbách, čo vedie niektorých odborníkov k presvedčeniu, že jaskynnému medveďovi sa ľudský lovci vyhýbali<ref>''The Walking Larder: Patterns of Domestication, Pastoralism, and Predation'' by Juliet Clutton-Brock, published by Routledge, 1990, ISBN 0-04-445900-9</ref> alebo ich preferované habitaty sa nemuseli prekrývať. Na niektorých kostiach sa našli stopy po ohni a rezaní, čo potvrdzuje, že ľudia ich lovili<ref name=Piper/>. [[Hypotéza]] paleontológa [[Björn Kurtén|Björna Kurténa]] tvrdí, že populácie jaskynného medveďa boli roztrieštené a pod tlakom ešte pred príchodom ľadovcov.<ref name="bieder"/> Populácie žijúcej južne od [[Alpy|Álp]] možno prežili výrazne dlhšie.<ref name="extinction"/>
 
Niektoré dôkazy naznačujú, že jaskynné medvede používali jaskyne iba pre hibernáciu a nemali tendenciu na tento účel používať iné umiestnenia, ako je napríklad húštiny, na rozdiel od univerzálnejšieho medveďa hnedého. Táto špecializovaná hibernácia by mohla spôsobiť vyššiu zimnú úmrtnosť medveďom, ktorým sa nepodarilo nájsť dostupné jaskyne. Preto, ako sa pomaly zvyšovala ľudská populácia, jaskynné medvede čelili zmenšujúcim sa počtom vhodných jaskýň, a pomaly vyhynuli, pretože aj [[Neandertálci]] a anatomicky moderní ľudia vyhľadávali jaskyne, ako obydlia, obmedzili medveďom životne dôležité stanovištia. Táto hypotéza je stále predmetom výskumu. Podľa výskumnej štúdie, ktorá bola uverejnená v časopise Molecular Biology and Evolution, [[Uhlíková metóda C14|rádiokarbónová metóda datovania]] fosílnych zvyškov ukazuje, že výskyt jaskynných medveďov prestal byť hojný v strednej Európe asi pred 35 tisíc rokmi. „Toto môže byť pripísané zvýšenej ľudskej expanzii a výslednej konkurencie medzi ľuďmi a medveďmi o pôdu a prístrešie,“ vysvetľuje vedec, ktorý to spája so skromnými fosílnymi zvyškami medvedej koristi v hojným fosílnych záznamoch tohto druhu.<ref>M. Stiller, G. Baryshnikov, H. Bocherens, A. Grandal d'Anglade, B. Hilpert, S. C. Munzel, R. Pinhasi, G. Rabeder, W. Rosendahl, E. Trinkaus, M. Hofreiter, M. Knapp. name="Withering Away--25,000 Years of Genetic Decline Preceded Cave Bear Extinction. Molecular Biology and Evolution, 2010; 27 (5): 975 DOI: 10.1093/molbev/msq083<"/ref>
 
==Vzťah s ľuďmi==
56 699

úprav