Kolektívna imunita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
EšTE TO SíCE NIE JE DOKONALé ALE prosím o zhovievavosť - dal som si s tým veľa práce. Prosím píšte do diskusie k článku skorej ako budete odstraňovať refrencie - stále sa s nimi borím. |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Herd_immunity.svg|náhľad| Horný rámček zobrazuje vypuknutie infekcie v kolektíve, v ktorom je niekoľko ľudí infikovaných (zobrazených červenou farbou) a zvyšok je zdravý, ale neimunizovaný (zobrazený modrou farbou); choroba sa tak postupom času (vpravo) voľne šíri populáciou. Stredný rámček zobrazuje populáciu, kde bol imunizovaný malý počet ľudí (zobrazených žltou farbou). Tí, ktorí nie sú imunizovaní, sa nakazia, zatiaľ čo imunizovaní nie. V dolnom rámčeku je zaočkovaná veľká časť populácie, čo zabraňuje značnému rozšíreniu choroby, a to aj na neimunizované osoby. V prvých dvoch príkladoch sa nakazí väčšina zdravých neimunizovaných ľudí, zatiaľ čo v dolnom prípade sa nakazí iba jedna štvrtina zdravých neimunizovaných ľudí.]]
Jednotlivci sa môžu stať imúnnymi (individuálna imunita) zotavením sa z prekonanej infekcie alebo očkovaním.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako funguje kolektívna imunita?|url=https://knowww.eu/nodes/6049f1aceadc0200087209dc|vydavateľ=knowww.eu|dátum prístupu=2021-09-09}}</ref> [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)]] podporuje získanie kolektívnej imunity očkovaním.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coronavirus disease (COVID-19): Herd immunity, lockdowns and COVID-19|url=https://www.who.int/news-room/q-a-detail/herd-immunity-lockdowns-and-covid-19|vydavateľ=www.who.int|dátum prístupu=2021-09-09|jazyk=en}}</ref> Aktívna imunita vzniká, keď si organizmus sám protilátky vytvára po prekonaní ochorenia alebo po očkovaní. Pasívna imunita vzniká prenosom materských protilátok alebo podaním sér alebo imunoglobulínov, kedy sa do tela dostávajú už hotové protilátky, ktorých životnosť je však relatívne krátkodobá.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kolektivní imunita, SZÚ|url=http://www.szu.cz/tema/vakciny/kolektivni-imunita|vydavateľ=www.szu.cz|dátum prístupu=2021-08-19}}</ref> Niektorí jedinci sa nemôžu stať imúnnymi kvôli zdravotným problémom, ako sú [[imunodeficiencia]] (nemožnosť vzniku vytvorenia imunity v dôsledku genetickej poruchy, inej infekcie napr. HIV alebo choroby, pozri dole imunodeficientní jedinci), alebo [[imunosupresia]] (znížená imunita napríklad pri [[Autoimunitná choroba|autoimunitnej chorobe]] alebo zámerné zníženie pri [[Transplantácia (anatómia)|transplantácií]] orgánov a pod.), a pre tieto skupiny je kolektívna imunita najlepšou metódou ochrany proti infekcii.<ref name="ofg">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Herd immunity (Herd protection) {{!}} Vaccine Knowledge|url=https://vk.ovg.ox.ac.uk/vk/herd-immunity|vydavateľ=vk.ovg.ox.ac.uk|dátum prístupu=2021-09-02|jazyk=en}}</ref> <ref name="ska">{{Citácia knihy|titul=Public health and epidemiology at a glance|url=https://www.worldcat.org/oclc/776813727|vydavateľ=Wiley-Blackwell|rok=2012|miesto=Chichester, West Sussex, UK|isbn=978-1-118-28656-2|meno=Margaret, Dr|priezvisko=Somerville}}</ref> Ďalšie všeobecné dôvody, pre ktoré nemôžu byť osoby očkované, sú vysoký vek, zlý zdravotný stav, chronické ochorenia.<ref name=":0" />
Riadok 58:
== Teoretický základ ==
[[Súbor:Herd immunity threshold vs r0.svg|náhľad|Exponenciálny graf prahu imunity vs. základné reprodukčné číslo pri vybraných chorobách]]
''Prah kolektívnej imunity'' (angl. HIT) je kritická alebo prahová hodnota v danej populácii, pri ktorej choroba dosiahne endemický ustálený stav, čo znamená, že úroveň infekcie nerastie ani neklesá. Na obrázku je exponenciálny graf prahu imunity (HIT) pre základné reprodukčné číslo pri vybraných chorobách, z ktorého vidieť aké je rozpätie bodov pre danú chorobu (a jej ''R'' <sub>0</sub>). Prahová hodnota (HIT) môže byť vypočítaná z efektívneho reprodukčného čísla ''<sub>Re,</sub>'' ktoré sa získa tým, že súčin základného reprodukčného číslo ''R'' <sub>0,</sub> priemerný počet nových infekcií spôsobených každým jedným prípadom v úplne vnímavej (náchylnej) populácii, ktorá je homogénna, alebo dobre zmiešaná, čo znamená, že každý jednotlivec rovnako pravdepodobne príde do kontaktu s akýmkoľvek iným vnímavým jedincom v populácii, <ref name="pmid15627236" /ref> <ref name="pmid24175217">{{Citácia periodika|doi=10.5501/wjv.v1.i5.131}}<cite class="citation journal cs1" data-ve-ignore="true" id="CITEREFRodpothongAuewarakul2012">Rodpothong, P; Auewarakul, P (2012). [//www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3782273 "Viral evolution and transmission effectiveness"]. ''World Journal of Virology''. '''1''' (5): 131–34. [[Digital Object Identifier|doi]]:[[doi:10.5501/wjv.v1.i5.131|10.5501/wjv.v1.i5.131]]. [[PMC (identifikátor)|PMC]] <span class="cs1-lock-free" title="Freely accessible">[//www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3782273 3782273]</span>. [[PMID (identifikátor)|PMID]] [//pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24175217 24175217].</cite></ref> <ref name="pmid19197342">{{Citácia periodika|doi=10.1371/journal.pcbi.1000280}}
: <math> R_0 \cdot S=1. </math>
|