Latentná homosexualita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2A04:4E41:9:6F:0:0:9407:A529 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.99.161.49 Značka: rollback |
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 24:
Eve Kosofsky Sedgwick, americká teoretička gender studies a [[queer]] teórie, zaviedla termín [[homosexuálna panika]] pre fenomén, keď sa prostredie mužských spolkov cíti ohrozené tým, že pánske spolky, priateľstvá aj staromládenectvo môžu byť interpretované ako prejavy viac či menej latentnej homosexuality, čo vedie k ich zúrivému boju nielen proti homosexualite, ale aj proti všetkým prejavom mužskej náklonnosti. Sedgwick tým vysvetľovala homofóbiu aj myzogínie (nenávisti voči ženám) patriarchálnych spoločností.<ref>Sedgwick Eve Kosofsky: ''Between Men. English Literature And Male Homosocial Desire.'' University Presses Of California, Columbia And Princeton (United States), 1985, 1993</ref> Český pedagóg Martin C. Putna ideu mužských spolkov zahŕňa do pojmu homosocialita a modernú tendenciu interpretuje tak, že objavenie pojmu homosexuality pôvodnú mužskú homosocialitu zabilo.<ref name="p144">{{Citácia periodika|priezvisko=Putna|meno=Martin|odkaz na autora=Martin C. Putna|titul=Veselá věda aneb alternativy uvnitř alternativy (kritický nástin soudobé vědecké rozpravy o homosexualitě)|periodikum=Souvislosti|rok=2003|číslo=4|strany=144}}</ref> Nezávisle na Sedgwickovej nemecký teológ, psychoanalytik a profesor katolíckej dogmatiky [[Eugen Drewermann]] (o dva roky neskôr pre nekonformné názory arcibiskupom suspendovaný z kňazského úradu a zbavený práva vyučovať teológiu) v podobnom duchu analyzoval prostredie rímskokatolíckeho kléra.<ref name="p145">{{Citácia periodika|priezvisko=Putna|meno=Martin|odkaz na autora=Martin C. Putna|titul=Veselá věda aneb alternativy uvnitř alternativy (kritický nástin soudobé vědecké rozpravy o homosexualitě)|periodikum=Souvislosti|rok=2003|číslo=4|strany=145}}</ref><ref>Eugen Drewermann: ''Kleriker. Psychogramm eines ideals'', 1991</ref>
O tom, že rad autorov pokladá podprahové a väčšinou neuvedomelé homoerotické interakcie za tmel spájajúci dohromady mnohé typicky mužské spoločenské štruktúry, počínajúc krčmou a športovým oddielom a končiac parlamentom, univerzitou a cirkvou, sa zmieňuje tiež český biológ a filozof Stanislav Komárek. V eseji ''Tmel instituce'' odhaduje, že tieto duševné komponenty chýbajú len tak asi desiatim percentám mužskej populácie, pričom táto „solitérnosť“ je im hendikepom v zapojení do spoločenských štruktúr. Muža tvoriaceho „emočné zosieťovanie“ (v podstate perzistenciou niektorých juvenilných čŕt psychiky) považuje Komárek za paleolitickú evolučnú novinku, zatiaľ čo solitérneho vodcu primátej tlupy za vývojovo archaickejší typ. Homoerotický komponent podľa Komárka (ktorý sa odvoláva na [[Eugen Drewermann|Drewermanna]], [[Sigmund Freud|Freuda]] aj Badinterovú) funguje ako emočné vystuženie mužských societ najlepšie vtedy, ak je podprahový, prípadne aj spojený s reštrikciami explicitných homosexuálnych aktivít.<ref>Stanislav Komárek: ''Tmel instituce.'' Esej, 1998, též in: Stanislav Komárek: ''Obraz člověka a přírody v zrcadle biologie'', Praha, Academia 2008, {{ISBN|978-80-200-1592-1}}, str. 298–304</ref> Komárek si všíma aj závislosť emočných vzťahov medzi mužmi od dobovej kultúry: zatiaľ čo v ére [[Romantizmus|romantizmu]] sa muž bežne vodil za ruku či pod pažou s priateľmi a na pamiatku im zanechával kučeru svojich vlasov a prejavoval svoje city, po roku 1850 sa
Oproti propatriarchálnym, homofóbnym a mizogýnnym mužským spolkom niektorí autori, napríklad spisovateľ Edward Carpenter alebo literárny kritik Volker Bischoff, stavajú vízie demokratickej a oslobodzujúcej homosociality (Bischoff ako jeden z príkladov uvádza priateľstvo Toma Sawyera a Huckleberryho Finna).<ref name="p145" />
| |||