Ignác Wittmann: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1891]] založil bryndziareň vo Zvolene.[[Súbor:Zvolen - Wittmann - pam. tab.jpg|náhľad|100px|Pamätná tabuľa venovaná Wittmannovcom na Nám. SNP 26 vo Zvolene]] Za manželku si vzal Júliu Kriser z [[Beluša|Beluše]] v roku [[1893]]. Cez [[Prvá svetová vojna|1. svetovú vojnu]] vytvoril I. Wittmann spolu s inými bryndziarmi (A. Vagač Detva, P. Molec, Zvolenská Slatina a G. Blüh, Zvolen) ''Hornouhorské spojené bryndziarne'', ktoré sa po vojne zase rozdelili. Z Wittmannovej bryndziarne sa vtedy stala ''Továreň na bryndzu a syry "I. Wittmann a syn"''. Partnerom v podnikaní mu bol od roku [[1920]] syn Vojtech. Začiatkom tridsiatych rokov spolupracoval pri výrobe krabicových tavených syrov aj s nemeckým podnikateľom B. Zwickom pod názvom ''Wittmann a Zwick'', s logom jastraba a názvom ''Jastrab/Jestřáb/Sperber''. Továreň I. Wittmann a syn sa až do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pravidelne umiestňovala na popredných miestach na výstavách syrov. Mala satelitné syrárne vo viacerých obciach na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a sklady v centre [[Praha|Prahy]], [[Brno|Brna]], [[Moravská Ostrava|Moravskej Ostravy]] (dnes súčasť [[Ostrava|Ostravy]]) a [[Bratislava|Bratislavy]]. Využívala svoje vlastné laboratórium a zamestnávala aj niekoľko českých inžinierov. Šírkou sortimentu prevýšila všetky syrárne v ČSR. V medzivojnovom období sa o Wittmannovi hovorí napríklad v ''Reprezentačnom lexikone Slovenska a Podkarpadskej Rusi'' (Bratislava, 1934). O víťazstvách syrov firmy I. Wittmann a syn a o jej modernom spôsobe výroby sa píše v ''Mlékařskych listoch'' v roku 1931, 1934 a 1937. Za roky 1936 až 1939 bola firma I. Wittmann a syn na prvom mieste v predaji bryndze z celkového počtu 48 slovenských výrobcov bryndze. <ref>Balko, Ján: Bryndziarsky priemysel na Slovensku, Turčiansky Svätý Martin, 1940</ref>