Barbarské umenie sa spája s obdobím [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] a umením [[Barbar|barbarov]]. V polovici [[2. storočie|2. storočia]] postupovali [[Góti]] od [[Baltské more|Baltského mora]] pozdĺž [[Visla|Visly]] na juh. Tam sídlil už v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] [[Sarmati]], ktorých postupne vytlačili [[Skýti]] na západ. Prvý nájazd [[Barbar|barbarov]] v polovici [[3. storočie|3. storočia]] proti [[Rímska ríšа|Rímskej ríši]] súvisel s vojenskou anarchiou. [[Alamani]], [[Frankovia]] prenikali až do severnej [[Itália|Itálie]] a [[Sasovia]] sa usadili v [[Británia|Británii]]. Prestávka v [[4. storočie|4. storočí]] umožnila nadviazanie obchodných stykov a obrátením Gótov na [[ariánstvo]]. Barbari boli prijímaní do [[Légia (staroveký Rím)|rímskych légii]] a stávali sa sa tak spojencami [[Rím]]a. [[Huni]] a iné nomádske kmene sa valili smerom na západ pod tlakom [[Mongoli|Mongolov]] a stretli sa s [[Ostrogóti|Ostrgótmi]] okolo roku [[370]]. [[Vizigóti]] sa usadili v [[Trácia (historické územie)|Trácii]]. Zlé životné podmienky ich donútili k povstaniu. V roku [[378]] zvíťazili nad [[Rimania|Rimanmi]] pri [[Adrianopol]]e. Neskôr pod vedením [[Alarich I.|Alaricha I.]] zaútočili na rímske balkánske provincie a vpadli do [[Itália|Itálie]]. V roku [[410]] dobyli Rím a v roku [[414]] prenikli z juhu do [[Galia|Galie]], kde sa v roku [[451]] zúčastnili ako spojenci [[Rím]]a [[Bitka na Katalaunských poliach|bitky na Katalaunských poliach]] proti [[Huni|Hunom]]. Koncom [[5. storočie|5. storočia]] sa dostali na [[Pyrenejský polostrov]] a založili tam [[Vizigótske kráľovstvo]]. [[Vandali]] a [[Svébi]] spolu s [[Alani|Alanmi]] spustošili [[Galia|Galiu]] až k [[Pyreneje|Pyrenejám]], neskôr [[Hispánia|Hispániu]] aj [[Severná Afrika|severnú Afriku]]. [[Burgundi]] a Alamani sa usadili vo východnej časti Galie a Frankovia na severe. Vypovedali poslušnosť Rímskej ríše a rozšírili svoje územie. Huni okolo roku [[405]] sa usadili v oblasti [[Panónia|Panónie]] a neskôr napadli [[Konštantínopol]]. Nato vtrhli na západ a dostali sa až k [[Paríž]]u, boli odrazení pri [[Troyes]] a odtiahli až k Rímu a opäť sa stiahli. Posledný západorímsky cisár bol [[Romulus Augustus]], ktorého v roku [[476]] [[Odoaker]] zosadil z trónu a zabil. [[Theodorich Veľký|Theodorich I. Veľký]] Odoakera porazil v roku [[493]]. Ostrogótov zahnali [[Byzantínec|Byzantínci]] cez [[Balkán]] do Itálie. [[Západorímska ríša]] sa rozkladala a jej miesto zaujali nové [[Barbarské kráľovstvo|barbarské kráľovstva]], ktoré sa postupne obracali na ariánstvo, neskôr pričinením [[Gregor Veľký|Gregora Veľkého]] obracaním ariánskych barbarov na kresťanskú vieru. [[Longobardi (kmeň)|Langobardi]] boli zahnaní od [[Dunaj|Dunaja]] [[Avari|Avarmi]] a neskôr vpadli do Itálie a založili [[Longobarské kráľovstvo]].<ref name=":23">Encyklopedie umění středověku, str. 110</ref>
Rozvoj barbarského umenia urýchlil úpadok rímskej moci. Od konca 5. storočia hlavne Galii sa miešali barbarské a východné vplyvy. Formy klasického umenia postupne vymizli. Orientálne vplyvy sa dostávali na územie Rímskej ríše postupne ešte pred príchodom Barbarov. Tieto vplyvy pôsobili v [[Sochárstvo|sochárstve]], [[Maliarstvo|maliarstve]] a [[Zlatníctvo (remeslo)|zlatníctve]]. Objavujú sa rastlinné a zvieracie motívy. Od. 5. storočia rovnako do umenia prenikajú barbarské prvky, ktoré vyrovnávajú stredomorské vplyvy. V barbarskom umení prevládajú motívy štylizovaných zvierat, geometrické vzory a menej často samotná ľudská postava na rozdiel od [[Rímske umenie|rímskeho umenia]], ktoré zobrazuje podobizne bohov, [[Cisár|cisárov]] a vysoko postavených ľudí. Frankovia v Galii, Vizigóti na Pyrenejskom polostrove, Ostrogóti v Itálii oceňujú rímsku architektúru a neskôr na ňu čiastočne nadviažu. V barbarskom umení sa rozvíja hlavne [[úžitkové umenie]]. Tieto drobné predmety nachádzame v barbarských [[Nekropola|nekropolách]]. [[Úžitkové umenie]] sa vyznačovalo ornamentálnosťou a zvieracím tvarom, ktoré majú vzbudiť dojem prepychu. Využíva sa technika ''cloisonné'' (priehradkový email). Časté sú spony zdobené technikou ''cloisonné'' (priehradkový email) alebo filigránom s vybrúseným zárezmi. Tieto motívy sa šíria po celom Západe. Rovnaké spony nájdeme u Gótov, vo východnom [[Prusko|Prusku]], u severoafrických Vandalov, ale aj u [[Anglosasi|Anglosasov]] a Škandinávcov.<ref name=":23" />
