Holokaust: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 10 bajtov ,  pred 1 mesiacom
(→‎Holokaust na Slovensku: doplnené so zdrojmi.. súlad s inými článkami)
 
== Holokaust na Slovensku ==
[[Dieter Wisliceny]], príslušník [[Sturmabteilung|SA]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sicherheitsdienst|SD]], pracovník [[Hlavný úrad SD|Hlavného úradu bezpečnosti (Sicherheitsdienstes - Hauptamt)]] a [[Referát pre židovské záležitosti|Referátu pre židovské záležitosti]], ktoré sa od roku [[1934]] podieľali na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v [[Nemecko|Nemecku]], neskôrprišiel na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskuvtedajšie Slovensko]] 31. augusta 1940 prišiel ako ''špecialista a poradca pre židovské záležitosti'' (nemecky „Spezialist und Berater in jüdischen Angelegenheiten“) na Slovensko.<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradská|meno=Katarína|titul=Prípad Wisliceny (Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku)|vydanie=|vydavateľ=AEPress,|miesto=|rok=2001|isbn=80-88880-29-7|strany=|url=http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad2.htm}}</ref> S [[Augustín Morávek|Augustínom Morávkom]], bývalým tajomníkom bratislavských živnostenstiev a grémií, sa zoznámil počas svojej inštalácie u predsedu vlády [[Vojtech Tuka|V. Tuk]]<nowiki/>u. Morávek ešte ako vedúci Hospodárskej úradovne predsedníctva vlády, mal už vyše roka vypracovaný plán [[Arizácia|arizácií]] a konfiškovania židovského majetku, ktorý v podobe memoranda predložil [[Vojtech Tuka|V. Tukovi]]. Až zriadenie [[Ústredný hospodársky úrad|Ústredného hospodárskeho úradu]] 16. septembra 1940 mu umožnilo naplno realizovať jeho zámery<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradská|meno=Katarína|titul=Prípad Wisliceny (Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku)|vydanie=|vydavateľ=AEPress,|miesto=|rok=2001|isbn=80-88880-29-7|strany=|url=http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad2.htm}}</ref> [[Arizácia|arizácie]] židovského majetku a ďalšie protižidovské akcie, ktoré v roku [[1941]] vyústili prijatím tvrdých protižidovských zákonov.
 
Vojnová [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] zaviedla prísne rasové zákony týkajúce sa Židov ([[židovský kódex]]) 9. septembra 1941. Zákon sa vzťahoval na Židov nie na základe ich náboženskej príslušnosti ale na základe [[Rasa (človek)|rasového]] ([[národnosť|národnostného]]) pôvodu. Týkal sa tiež zmiešaných manželstiev a polovičných Židov, čím bol ešte prísnejší ako nacistické Norimberské zákony. Od Židov, ktorých pozbavil majetku a [[občianske práva|občianskych práv]] sa vyžadovalo aby nosili žltú 6-cípu hviezdu. Všetci vo veku od 16{{--}}60 rokov boli povinní nútene pracovať.<ref name="Rothkirchen">Rothkirchen, L., ''Slovakia.'' in Laqueur, W., 2001, ''The holocaust encyclopedia''. Yale University Press, Londýn, s. 595-600</ref> Na území Slovenska boli zriadené 3 pracovné tábory – [[Múzeum holokaustu v Seredi|Sereď]], Oremov Laz a Nováky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
6 922

úprav