Uruguaj: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7043295 používateľa 78.99.224.95 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 76:
Podľa ústavy z roku [[1967]] je Uruguaj prezidentskou republikou.
 
V roku [[1515]] objavil [[španieli|Španiel]] [[Juan Díaz de Solís]] ústie rieky [[Río de la Plata]]. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo [[nerastná surovina|nerastné bohatstvo]]. [[Portugalsko|Portugalská]] a [[Španielsko|španielska]] kolonizácia sa začala v [[17. storočie|17. storočí]]. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa [[Charrúa]] boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku [[1724]] založili [[Španieli]] [[Montevideo]], dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti [[Portugalsko|Portugalcom]]. V roku [[1776]] pripadla krajina ako ''Banda Oriental'' (''Východné pobrežie'') španielskemu [[Miestokráľovstvo Río de la Plata|miestokráľovstvu Río de la Plata]] ([[Argentína]]). Po páde španielskej vlády v Río de la Plata v roku [[1810]] začal [[José Gervasio Artigas]] (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde [[Buenos Aires]] a v roku [[1814]] sa zmocnil [[Montevideo|Montevidea]]. Keď v roku [[1817]] obsadili [[Portugalci]] [[Montevideo]], začal sa boj o [[nezávislosť]] od [[Brazília|Brazílie]]. V roku [[1828]] bola s pomocou [[Spojené kráľovstvo|VeľkejSpojeného Britániekráľovstva]] ako sprostredkovateľa zmluvou z [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]] uznaná [[nezávislosť]] Uruguaja. Ustavičná rivalita [[Brazília|Brazílie]] a [[Argentína|Argentíny]] o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi ''Colorados'' (Červení) a konzervatívnymi ''Blancos'' (Bieli) boli určujúce pre uruguajské dejiny v [[19. storočie|19. storočí]]. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta [[José Batlle y Ordóñez|J. Batlle y Ordóñeza]] ([[1903]] – [[1907]] a [[1911]] – [[1917]]). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom [[Gabriel Terra]], ktorý po zmene ústavy od roku [[1933]] do roku [[1938]] vládol ako [[diktátor]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom zzo [[Spojené kráľovstvo|VeľkejSpojeného Britániekráľovstva]] na [[Spojené štáty|USA]]. Od roku [[1952]] do roku [[1966]] vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.
 
Partizánske akcie hnutia [[Tupamaros]] mali v roku [[1965]] za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku [[1966]] návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku [[1968]] po 20 % devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku [[1970]] žilo 90 % všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku [[1971]] previedol prezident [[Jorge Pacheco Areco|Pacheco Areco]] vedenie partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku [[1976]] armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnuci orgán ''Radu národa''. Polovicu členov rady tvorili dôstojníci. V roku [[1980]] odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.