Ivan Pješčák: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 433 bajtov ,  pred 4 mesiacmi
doplnenie informácií, citácií a odkazov
(doplnenie infoboxu)
(doplnenie informácií, citácií a odkazov)
Absolvoval učiteľský seminár. Právnické vzdelanie dosiahol na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v obciach [[Ľutina]] a [[Driečna (Vladiča)|Driečna]]. Neskôr pôsobil ako advokát v Prešove, [[Užhorod|Užhorode]] a [[Medzilaborce|Medzilaborciach]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Pješčak, rusínsky právnik a politický činiteľ|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pjescak-rusinsky-pravnik-a-politicky-cinitel/|vydavateľ=rusyn.sk|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk}}</ref> Politicky sa aktivizoval V [[Autonómny poľnohospodársky zväz|Autonómnom poľnohospodárskom zväze]], strane , ktorá presadzovala autonómiu pre Rusínov.
 
Vo [[Voľby do Národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1935|voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935]] strana kandidovala v rámci formácie [[Autonomistický blok]]. Ivan Pješčák v týchto voľbách kandidoval v XXI. (prešovskom) volebnom kraji na 4. mieste. Keďže Autonomistický blok v tomto kraji obsadil tri mandáty, poslancom sa nestal. V tomto období pôsobil ako advokátsky koncipient v Prešove.<ref>{{Citácia periodika|titul=S ľudom žijeme, pre ľud pracujeme, s ľudom zvíťazíme|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/96825/view?search=Ivan%20Pje%C5%A1%C4%8D%C3%A1k&page=1&p=separate&tool=search&view=0,522,3577,4856|miesto=Bratislava|dátum=1.5.1935|ročník=XVII|číslo=100|strany=1|dátum prístupu=3.9.2021}}</ref> Poslanecký mandát nadobudol až dodatočne 22. apríla 1937, keď do poslaneckej snemovne nastúpil na miesto zosnulého poslanca [[Štefan Onderčo|Štefana Onderča]]. AjPo keďnástupe do parlamentu vstúpil do poslaneckého klubu HSĽS nevstúpilspolu s [[Andrej Bródy|Andrejom Bródym]], soktorý dovtedy pôsobil ako nezaradený poslanec.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rusíni vytrvajú v bloku autonomistov|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/93480/view?search=Andrej%20Br%C3%B3dy&page=2&p=separate&view=283,0,3439,1789|miesto=Bratislava|dátum=4.4.1937|ročník=XIX|číslo=76|strany=2|dátum prístupu=14.9.2021}}</ref> So slovenskými autonomistami kooperoval a s ľudáckymi poslancami pravidelne hlasoval jednotne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JUDr. Ivan Pješčák|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=289&id=3270&l=cz|vydavateľ=www.psp.cz|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref>
 
V období vystupňovanej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej krízy v septembri 1938 podpísal vyhlásenie rusínskych poslancov a senátorov žiadajúcich pre Rusínov právo na sebaurčenie.<ref name=":0" /> Zúčastnil sa aj na rokovaní špičiek HSĽS a ostatných nesocialistických strán v októbri 1938 v [[Žilina|Žiline]], kde bola prijatá [[Žilinská dohoda]] a vyhlásená [[autonómia Slovenska]]. Po vyhlásení autonómie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] krátke obdobie zastával aj ministerskú funkciu vo vládach [[Andrej Bródy|Andreja Bródyho]] a [[Augustín Vološin|Augustína Vološina]]. V novembri 1938 bol iniciátorom založenia [[Ruská národná strana|Ruskej národnej strane]] v Prešove, ktorá mala vo svojom programe pripojenie časti východného Slovenska k Podkarpatskej Rusi. Touto svojou iniciatívou sa dostal do sporu s vládnucou HSĽS.<ref name=":0" /> Nebol ani kandidovaný vo voľbách do [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]] v decembri 1938. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobil ako advokát v Medzilaborciach. Bol činný v protifašistickom odboji. Po roku 1945 sa už politicky neangažoval. Pracoval ako inšpektor na ukrajinských školách v Prešove a neskôr ako podnikový právnik. V období politických procesov na prelome 40-tych a 50-tych rokov sa nevyhol perzekúciám. Obvinili ho z buržoázneho nacionalizmu a zbavili politických práv.
451

úprav