História britských kráľov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Drobná úprava po zverejnení článku
RickRichards (diskusia | príspevky)
korekcie.
Riadok 1:
{{Infobox Kniha|Názov=Historia Regum Britanniae|Obrázok=[[File:Merlin (illustration from middle ages).jpg|thumb|Merlin (illustration from middle ages)]]|Popis obrázku=Merlin diktuje svoje proroctvá svojmu zákonníkovi, Blaisovi; Francúzska miniatúra 13. storočia z Merlinovej prózy Roberta de Borona (napísané okolo roku 1200).|Pôvodný názov=Historia regum Britanniae|Pôvodný jazyk=stredoveká latinčina|Autor=Geoffrey z Monmouthu|Literárny žáner=pseudohistorický|Dátum vydania=1136}}
'''''Historia Regu Britanniae''''' ( slovensky ''Dejiny britských kráľov)'' je pseudohistorické dielo, zaoberajúce sa dejinami [[Veľká Británia (ostrov)|Británie]]. Bolo napísané okolo roku [[1136]] [[Geoffrey z Monmouth|Geoffreyom z Monmouth]] . Zaznamenáva životy [[Britonové|britonských]] kráľov v chronologicky usporiadanom rozprávaní pokrývajúcim obdobie dvoch tisíc rokov - od údajného založenia britského národa [[Trója|trójskymi]] utečencami až po ovládnutie Británie [[Anglosasi|Anglosasmi]] okolo [[7. storočie|7. storočia]]. Tvorí jedno zo zásadných diel takzvaného ''"Matter of Britain",'' súboru literárnych diel a legiend, ktoré sa zaoberajú Veľkou Britániou a jej legendárnymi kráľmi, predovšetkým [[Artuš|kráľom Artušom.]] .
 
{{DISPLAYTITLE:Historia Regum Britanniae}}
{{Infobox Kniha|Názov=Historia Regum Britanniae|Obrázok=[[File:Merlin (illustration from middle ages).jpg|thumb|Merlin (illustration from middle ages)]]|Popis obrázku=Merlin diktuje svoje proroctvá svojmu zákonníkovi, Blaisovi; Francúzska miniatúra 13. storočia z Merlinovej prózy Roberta de Borona (napísané okolo roku 1200).|Pôvodný názov=Historia regum Britanniae|Pôvodný jazyk=stredoveká latinčina|Autor=Geoffrey z Monmouthu|Literárny žáner=pseudohistorický|Dátum vydania=1136}}
'''''Historia Regu Britanniae''''' ( slovensky ''Dejiny britských kráľov)'' je pseudohistorické dielo, zaoberajúce sa dejinami [[Veľká Británia (ostrov)|Británie]]. Bolo napísané okolo roku [[1136]] [[Geoffrey z Monmouth|Geoffreyom z Monmouth]] . Zaznamenáva životy [[Britonové|britonských]] kráľov v chronologicky usporiadanom rozprávaní pokrývajúcim obdobie dvoch tisíc rokov - od údajného založenia britského národa [[Trója|trójskymi]] utečencami až po ovládnutie Británie [[Anglosasi|Anglosasmi]] okolo [[7. storočie|7. storočia]]. Tvorí jedno zo zásadných diel takzvaného ''"Matter of Britain",'' súboru literárnych diel a legiend, ktoré sa zaoberajú Veľkou Britániou a jej legendárnymi kráľmi, predovšetkým [[Artuš|kráľom Artušom.]] .
 
Hoci bola až do [[16. storočie|16. storočia]] prijímaná úplne nekriticky, <{{#tag:ref>|Skeptická diskuzediskusia díladiela Geoffreyho z MonmouthuMonmouth vzbudila nejprve v AngliiAnglicku najprv odmítavouodmietavú reakcireakciu, "nicméněavšak jednouraz zasetázasiaté semenasemená pochybpochýb" nakonecnakoniec vedlaviedli k nahrazenínahradeniu Monmouthových romancí novým renesančnímrenesančným historickým přístupemprístupom; srovporov. Hans Baron, "Fifteenth-century civilisationCivilisation and the Renaissance", v '' The New Cambridge Modern history '', vol. 1 1957: 56.</ref>|group=pozn}} od 17. storočia až do začiatku 21. storočia je ''Historia'' považovaná za nedôveryhodný historický prameň - ak je možné porovnať popísané udalosti (ako napríklad inváziu [[Gaius Iulius Caesar|Julia Caesara]] do Británie) s dobovými prameňmi, ukazuje sa Monmouthovo dielo ako nepresné - súčasne však zostáva cenným textom stredovekej literatúry, ktoré obsahuje najstaršiu dochovanú verziu príbehu o [[Kráľ Lear|kráľovi Learovi]] a jeho troch dcérach a predstavujúcim legendu o [[Artuš|kráľovi Artušovi]] publiku, ktoré nepozná [[Waleština|welštinu]]. Za pramene Geoffreyho z Monmouth bývajú považovaní [[Nennius]], sv. Gilda a waleskej kroniky, rovnako ako nedochované dokumenty, na ktoré sa vo svojom diele odvoláva.
 
V polovici 13. storočia bola ''Historia'' prevzatá [[Island|islandskými]] učencami a preložená pod titulom ''Breta sögur'' do [[Islandčina|islandčiny]]. Medzi 13. a 15. storočím bola potom spracovaná pod názvom ''Brut y Brenhinedd'' {{IPA|brit ə bren'hineð}} do stredo- či novovelštiny. Tento preklad sa dochoval vo viac ako 60 rukopisoch.
Řádek 23 ⟶ 22:
* [[Gwendolen]] - mýtická kráľovná Británcov, ktorá porazila svojho manžela v bitke pri rieke [[Stour (rieka v Dorsete)|Stour]]
 
== ReferenciePoznámky ==
<references group=pozn/>
''V tomto článku bol použitý text z článku <u>Historia Regum Britanniae</u> na českej Wikipédii.''
== Literatúra ==
 
== Literatúra ==
* John Jay Parry and Robert Caldwell. ''Geoffrey of Monmouth'' in ''Arthurian Literature in the Middle Ages,'' Roger S. Loomis (ed.). Clarendon Press: Oxford University. 1959. {{ISBN|0-19-811588-1}}
* Brynley F. Roberts, ''Geoffrey of Monmouth and Welsh Historical Tradition,'' Nottingham Medieval Studies, 20 (1976), 29-40.
Řádek 43 ⟶ 42:
 
== Externé odkazy ==
 
* {{Commonscat}}
 
*
== Zdroj ==
{{Autoritné údaje|BNF=cb119603974|GND=4211887-6|LCCN=n83160992|SUDOC=027598373|VIAF=105642044|WORLDCATID=105642044}}
{{preklad|cs|Historia Regum Britanniae|20103986}}
[[Kategorie:Monitoring:Články s identifikátory WorldCat-VIAF]]
 
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Legenda o Artušovi]]
[[Kategória:Literatúra v Spojenom kráľovstve]]