Gaderská dolina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d →História: wl |
||
Riadok 92:
Odvtedy, čo sa celá oblasť stala súšou, vykonala voda veľkolepé dielo najmä vo vápencoch. Početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a tunely sa tu striedajú s impozantnými vežami dolomitov a nápadne kontrastujú s hladkými bridličnatými hrebeňmi susednej [[Necpalská dolina|Necpalskej doliny]], či hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára.
Bránou do celého komplexu Gadera je dedinka [[Blatnica (obec)|Blatnica]]. Prvá zmienka o Blatnici je v kráľovskom diplome [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] z roku [[1120]] (vtedajší názov obce bol Blatna). Zemianska obec [[Sebeslavce]] (dnes majer v blatnickom katastri) a obec ''Solomus'' (dnešná časť Blatnice s názvom [[Sokolče (Blatnica)|Sokolče]]) sú ešte staršie. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že už v dávnej minulosti tu sídlil človek. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí sídlisko Keltov, z doby železnej, na blízkej Plešovici. Z doby „slovanskej“ zasa pochádza vzácny [[blatnický meč]], nájdený v roku [[1876]] v mohyle v chotári obce.
Asi pol hodiny cesty od Blatnice vyčnievajú na bralnatom, smrekmi porastenom hrebeni zrúcaniny [[Blatnický hrad|Blatnického hradu]]. Vznikol na prelome [[13. storočia|13.]] a [[14. storočia]], dal ho postaviť zvolenský župan [[Mikuláš Donč]], strážil cestu „magna via“ (veľká cesta), vedúcu z [[Nitra|Nitry]] na [[Liptov (región)|Liptov]] a [[Orava (región)|Oravu]] až do [[Poľsko|Poľska]]. Potom bol vo vlastníctve kastelána Petra z Brezovca, v tom čase upadol na význame, pretože sa začala používať nová západnejšia cesta a z veľkej cesty sa stala „antiqua via“ (stará cesta). Poslednými významnými vlastníkmi hradu boli od roku [[1539]] až do roku [[1945]] [[Révaiovci]], počas ich vlády prešiel hrad rozsiahlou prestavbou. V roku [[1742]] bol hrad čiastočne zničený a odvtedy postupne chátra. Dnes jeho zrúcaniny zapadajú do prírodnej scenérie Gadera a hlásajú zašlú slávu turčianskych veľmožov, ktorí v [[stredovek]]u vládli nad týmto územím.
| |||