Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 15:
|rok=2001
|isbn=0-19-280043-4
|strany=253}}</ref><ref>
|titul=The Oxford dictionary of art
|vydanie=3
Riadok 36:
== Maliarstvo ==
=== Iluminácie ===
== Mozaika ==
== Sochárstvo ==
Vo vizigótskom umení bola sochárska produkcia na ústupe a viac-menej bola úzko spätá s [[Architektúra|architektúrou]]. Predovšetkým šlo o [[Basreliéf|basreliéfy]] [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] [[Stĺp|stĺpov]] alebo [[Vlys (architektúra)|vlysov]] zdobiacich hornú časť stien. Najvýznamnejšími umeleckými centrami v [[6. storočie|6. storočí]] boli [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Sevilla]], [[Mérida]], [[Toledo]] a [[Lisabon]]. Sochárska výzdoba plnila eduktívnu rolu učenia [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]]. Obmedzovala sa na rastlinné ornamenty ([[vinič]]), ranokresťanské symboly, námety zo [[Starý zákon|Starého zákona]] alebo vyobrazenia [[Svätec|svätcov]] či [[Apoštol|apoštolov]].
Dielo vizigótskych sochárov odhaľuje mnoho rovnakých tém, ktoré boli prítomné v architektúre ako to môžeme vidieť na dvoch zachovalých stĺpoch v Kostole San Salvador v Tolede. Prvý stĺp prezrádza spredu priamy vývoj klasickej tradície a druhý stĺp obsahuje ikonografiu (štyri výjavy z Kristovho života), ktorá starostlivo nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu. Napriek tomu môžeme vidieť rozdiely medzi neskoroantickými a vizigotskymi prácami, ktoré odlišujú vizigótske stĺpy. Driek je bohato zdobený reliéfom, ktorý môže v konečnom dôsledku nájsť svoje korene v byzantských textíliách. Vyobrazenia zo života Krista na druhom stĺpe evokujú gótsku kovoremeselnú tradíciu pred usadením sa na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. V sochárstve na konci [[7. storočie|7. storočia]] je neskoroantická tradícia menej rozoznateľná vzhľadom na štýl integrovaný do pohybu. V Kostole San Pedro de la Nave je na stenách aplikovaný súvislý reliéf révy viniča a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu. Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zásad (zmerané proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo 4. storočia na strane umelcov ako aj donátorov. Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v mešite. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.
== Úžitkové umenie ==
| |||